ARCHÍVNA STRÁNKA
Aktuálne informácie nájdete na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti SR:
Rada vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť

26. rokovanie Rady - 16.03.2017

Dňa 16.3.2017 sa v budove Presscentra Úradu vlády Slovenskej republiky konalo zasadnutie Rady vlády Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť (ďalej len „rada“). Predsedníčka rady, podpredsedníčka vlády a ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská otvorila zasadnutie a na úvod informovala členov rady o stanovení termínov zasadnutí rady v roku 2017 a o posilnení kapacít sekretariátu rady - odboru ľudských práv Ministerstva spravodlivosti SR ( ďalej len „ministerstvo spravodlivosti“ ). Následne informovala členov rady, že ako prvý bod rokovania rady bola zaradená informácia o opatreniach, prevencie a eliminácie extrémizmu. Dôvodom zaradenia predmetnej témy do programu rokovania rady bola skutočnosť, že zasadnutie rady prebieha dva dni po 78. výročí vzniku vojnovej Slovenskej republiky, čo považujeme za vhodný moment pripomenúť si nebezpečenstvo spojené s pokusmi o návrat fašizmu, extrémizmu a intolerancie do verejného života ako aj informovať členov rady o opatreniach, ktoré v tejto oblastí prijíma vláda SR a štátne orgány.
Program bol schválený v nasledujúcom znení:
  1. Informácia o opatreniach prevencie a eliminácie extrémizmu (prekladá podpredsedníčka vlády a ministerka spravodlivosti)
    - aktivity Ministerstva spravodlivosti SR, Ministerstva vnútra SR, Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR, Železníc SR
  2. Informácia zo zasadnutí výborov a o plnení uznesení rady
  3. Dobrovoľné prísľuby a záväzky Slovenskej republiky do Rady OSN pre ľudské práva na obdobie rokov 2018 - 2020 (predkladá štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí)
  4. Informácia ministerstva spravodlivosti k poskytovaniu dotácii v oblasti ochrany a podpory ľudských práv.
  5. Informácia ministerstva spravodlivosti k úlohe pripraviť komplexnú právnu úpravu Slovenského národného strediska pre ľudské práva
  6. Návrh spôsobu zaangažovania rady pri plnení legislatívnych a nelegislatívnych úloh vlády SR
  7. Rôzne 
BOD 1.
K  1. bodu programu zasadnutia predsedníčka rady informovala, že ministerstvo spravodlivosti za účelom napĺňania programového vyhlásenia v časti týkajúcej sa záväzku posilnenia aktivít a inštitucionálnej štruktúry zameraných na predchádzanie a elimináciu radikalizácie spoločnosti vo forme extrémizmu, rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a agresívneho nacionalizmu, vypracovalo novelu Trestného zákona a Trestného poriadku, ktoré sú účinné od 1. januára 2017.
Cieľom novely je účinnejšie vyšetrovanie trestných činov extrémizmu a rasovo motivovaných trestných činov. Novelou sa precizuje definícia rasovo motivovaného trestného činu. Na to, aby bolo možné trestný čin klasifikovať ako rasovo motivovaný už nebude nevyhnutná len skutočná, ale aj domnelá príslušnosť jednotlivca alebo osôb k niektorej rase, národu, národnosti, etnickej skupine, a pod.  Novoupravené ustanovenie § 424 ods. 1 TZ, ktoré obsahuje skutkovú podstatu trestného činu podnecovania k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti znie:
„Kto verejne podnecuje k násiliu alebo nenávisti voči skupine osôb alebo jednotlivcovi pre ich skutočnú alebo domnelú príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, etnickej skupine, pre ich skutočný alebo domnelý pôvod, farbu pleti, sexuálnu orientáciu, politické presvedčenie, náboženské vyznanie alebo preto, že sú bez vyznania, alebo verejne podnecuje k obmedzovaniu ich práv a slobôd, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.“
Novelou zároveň došlo k zmene definície extrémistického materiálu (§ 130 ods. 7 a 8 TZ). Ustúpilo sa od dikcie, podľa ktorej je materiál extrémistický iba vtedy, ak sa dokáže úmysel podnecovať nenávisť, násilie alebo neodôvodnené odlišné zaobchádzanie s osobou alebo skupinou osôb zo zákonom vymedzených dôvodov (napr. príslušnosť k rase, národnosti, farba pleti, náboženské vyznanie a pod). Za účelom preukazovania spáchania trestných činov extrémizmu tak nebude potrebné pre orgány činné v trestnom konaní preukazovať úmysel podozrivého, resp. obvineného. Zavedená bola taktiež osobitná výnimka, kedy nepôjde o extrémistický materiál v zmysle Trestného zákona. Ide o účel, ktorým je výlučne realizácia vzdelávacích, zberateľských alebo výskumných aktivít. Táto podmienka však bude musieť byť náležite preukázaná.
Po novom sa trestným stalo aj založenie hnutia smerujúceho k potlačeniu základných práv a slobôd, nielen jeho podpora a propagácia (§ 421 TZ).
Taktiež bola upravená dikcia týkajúca sa osobitného motívu spáchania trestného činu z nenávisti (viď nové znenie § 140 písm. e) TZ).
Pôsobnosť prejednávať tieto trestné činy a rozhodovať o nich zároveň prešla výlučne na Špecializovaný trestný súd v Pezinku. K tejto zmene ministerstvo spravodlivosti pristúpilo vzhľadom na narastajúce prejavy extrémizmu, rasizmu, či xenofóbie v spoločnosti s cieľom dôkladného a náležitého objasnenia takýchto trestných činov, keďže predstavujú závažné konanie proti hodnotám spoločnosti chráneným Trestným zákonom. Nakoľko od pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu sa odvíja aj pôsobnosť Úradu špeciálnej prokuratúry, súčasne došlo aj k rozšíreniu jeho pôsobnosti.

V nadväznosti na túto úpravu ministerstvo spravodlivosti pristúpilo aj k rozšíreniu sústavy znaleckých odborov a odvetví, a to o osobitný znalecký odbor pre oblasť extrémizmu, keďže prax ukazuje, že aj jeho absencia bráni dôslednému vyšetrovaniu týchto trestných činov. Nový znalecký odbor Spoločenské a humanitné vedy sa delí na dve odvetvia: Politický extrémizmus a Náboženský extrémizmus. Aktuálne prebieha možnosť prihlasovať sa a žiadať o zápis do zoznamu znalcov tohto odboru.
Od 1. júla 2016 je účinný zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb, v zmysle ktorého sa aj na právnické osoby vzťahuje zodpovednosť za trestné činy extrémizmu. Následne Jozef Halcin informoval, že od roku 2012 v rámci Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo vnútra“) pôsobí Výbor pre predchádzanie a elimináciu rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatných foriem intolerancie (ďalej len „výbor“). Je jediným expertným orgánom vlády SR špecificky zameraným na problematiku predchádzania a eliminácie rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatných obdobných foriem intolerancie v spoločnosti. Aktivity výboru súvisia s úlohami stanovenými v Celoštátnej stratégii ochrany a podpory ľudských práv v SR a z Koncepcie boja proti extrémizmu na roky 2015-2019. Výbor vypracoval Akčný plán predchádzania a eliminácie rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatným formám intolerancie, na ktorom participovali zástupcovia rezortov, polície a mimovládnych organizácií. Výbor taktiež aktívne participoval na tvorbe návrhu novely Trestného zákona týkajúceho sa právnej úpravy skutkových podstát trestných činov extrémizmu. Výbor zriadil ad hoc pracovnú skupinu na posudzovanie nenávistných prejavov na internete, ktorá je zložená z 12 členov. V súvislosti s tým bola vytvorená aj e-mailová adresa extrem@minv.sk, kde je možné nahlasovať podnety na prešetrenie.
Ministerstvo vnútra v rámci svojej pôsobnosti poskytuje aj vzdelávacie a školiace aktivity. Uskutočňuje vzdelávanie príslušníkov Policajného zboru v rámci projektu „Efektívne monitorovanie, odhaľovanie a objasňovanie prejavov násilného extrémizmu v kyberpriestore“, prostredníctvom ktorého sa uskutočnili školenia so špecifickým zameraním na problematiku extrémizmu na internete pre príslušníkov Policajného zboru. Vzdelávanie a školenia policajtov poskytuje aj Akadémia Policajného zboru a Prezídium Policajného zboru.
V rámci vyššie uvedeného projektu boli vydané aj viaceré vzdelávacie publikácie (medzi nimi napr. Praktické usmernenie presadzovania práva o symboloch používaných extrémistickými skupinami, Praktické usmernenie presadzovania práva o monitorovaní, vyšetrovaní a odhaľovaní násilného extrémizmu a pod.). Ministerstvo vnútra v spolupráci s ďalšími subjektmi organizovalo v priebehu roka 2016 niekoľko konferencií týkajúcich sa rôznych aspektov extrémizmu a zároveň má taktiež vytvorenú dotačnú schému, prostredníctvom ktorej poskytuje finančné prostriedky na realizáciu projektov zameraných na podporu prevencie kriminality a boja proti kriminalite okrem projektov, ktoré sú financované podľa osobitného predpisu. Medzi projektmi, ktoré boli v roku 2016 podporené z tejto dotačnej schémy patria Propaganda Slovenského štátu 1939 - 1945 - Putovná dokumentárno-fotografická výstava (Klub priateľov Múzea Slovenského národného povstania),  Téma migranti – preventívny program pre deti a mládež (KASPIAN) a Prevencia v cyber hate, extrémizme a radikalizme u mladých ľudí (Rada mládeže Žilinského kraja). V roku 2017 naďalej plánuje pokračovať v poskytovaní dotácii v zmysle ich dotačného zákona (zákon č. 526/2010 Z. z.) aj v oblasti prevencie extrémizmu.
Vo februári v roku 2017 vznikla Národná protiteroristická jednotka Národnej kriminálnej agentúry Prezídia Policajného zboru, ako osobitný útvar s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky na odhaľovanie a vyšetrovanie trestných činov extrémizmu.
Peter Krajňák, štátny tajomník Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR (ďalej len „ministerstvo školstva“) k téme opatrenia prevencie a eliminácie extrémizmu uviedol opatrenia, ktoré realizovalo ministerstvo školstva k tejto problematike, a to tak, že v Pedagogicko-organizačných pokynoch na školský rok 2016/2017MŠVVŠ SR v časti Práva detí odporúča využiť metodický list s odporúčaniami a metodickými ukážkami zameranými na multidisciplinárny prístup v procese identifikovania znakov radikalizácie mládeže.
 
V rámci Štátneho vzdelávacieho programu na základných a stredných školách sa témam radikalizácie, extrémizmu a xenofóbie venuje predmet občianska náuka v dvoch tematických celkoch (Človek a spoločnosť – témy ako šikanovanie, domáce násilie, extrémizmus; Občan a štát – témy ako práva dieťaťa, ľudské práva a slobody, diskriminácia, práva menšín, práva žien, systém ochrany ľudských    práv).
 
V Dodatku k Štátnym vzdelávacím programom gymnáziám, stredným odborným školám a konzervatóriám ministerstvo školstva odporúča nasledovné aktivity:
  1. Exkurzie do koncentračných táborov a pamätných miest holokaustu
  2. Návštevy miest a obcí, kde boli postihnutí fašistickými represáliami Židia, Rómovia a príslušníci ostatných národov, etník, politických a sociálnych skupín
  3. Realizácia projektov a súťaží zameraných na aktivity ktoré vyjadrujú postoj žiaka k téme alebo historickej udalosti pod názvom „Kto nepozná svoju históriu, tak sa z nej nepoučí a stále ju opakuje“
  4. Organizovanie besied s pamätníkmi fašistického prenasledovania a teroru, resp. s ich rodinnými príslušníkmi
Zároveň ministerstvo školstva v rámci dotačných výziev programov „Program pre mládež na roky 2014-2020“ a rozvojového programu „Zdravie a bezpečnosť v školách“ zaradilo priority, ktoré umožnia podporu aktivít zameraných na efektívnu a cielenú prevenciu prejavov rasizmu, xenofóbie, extrémizmu a ostatných foriem intolerancie. Na zverejnenú výzvu k rozvojovému projektu „Zdravie a bezpečnosť v školách 2016“ reagovalo viacero škôl práve s projektmi v oblasti prevencie extrémizmu.
Z rozpočtu kapitoly ministerstva na rok 2016 boli vyčlenené finančné prostriedky aj na poskytnutie dotácie na oblasť prevencie agresie, násilia, šikanovania, intolerancie a xenofóbie.
 
Vo vzťahu k ďalšiemu vzdelávaniu učiteľov vytvorilo Metodicko-pedagogické centrum (ďalej len „MPC“) ešte v roku 2015 vzdelávací program Rozvoj kompetencií pedagogických zamestnancov v oblasti prevencie proti prejavom extrémizmu (akreditáciu získal v apríli 2016). MPC realizovalo v danom programe ďalšie vzdelávanie, ako aj odborné semináre venované tejto tematike. V realizácií vzdelávacích a odborných podujatí plánuje MPC pokračovať aj v roku 2017.
 
Štátny pedagogický ústav, ako aj Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie v spolupráci s ďalšími subjektmi, vrátane ministerstva školstva, vypracovali niekoľko publikácií a metodických materiálov pre učiteľov týkajúcich sa problematiky extrémizmu. Ide napr. o Metodický materiál k prevencii extrémizmu v školách; Globalizácia, aktívne ľudské práva, radikalizácia, extrémizmus, migračná kríza; preklad Príručky pre učiteľov o predchádzaní násilného extrémizmu a pod.
 
Za účelom boja proti extrémizmu a radikalizmu ministerstvo školstva spolupracovalo aj na medzinárodnej úrovni. Išlo jednak o podujatia v rámci SK PRES-2016, ako aj o účasť v pracovnej skupine EK pre podporu občianstva a spoločných hodnôt slobody, tolerancie a nediskriminácie prostredníctvom vzdelávania.
MPC je jedným z partnerov medzinárodného projektu „Vzdorujeme extrémizmu“, ktorý je financovaný prostredníctvom programu EÚ Erasmus+. Cieľom projektu je podporiť pôsobenie učiteľov zamerané na elimináciu extrémizmu u žiakov mladšieho školského veku.
 
Na záver uviedol, že pod jeho gesciou sa realizuje projekt Prevencia prejavov extrémizmu a výchova k demokratickému občianstvu na školách – príprava koncepcie reformy vzdelávacej oblasti „Človek a spoločnosť“ na druhom stupni ZŠ a SŠ. Výstupom projektu bude vytvorenie koncepcie tejto reformy, pričom dôraz bude kladený na výchovnú zložku vzdelávacie procesu na úkor faktografickej.
 
Výsledkom diskusie k predmetnému bodu rokovania rady bola požiadavka, aby bola rada pravidelne informovaná o opatreniach v rámci prevencie a eliminácie extrémizmu a postupe prípravy koncepcie výchovy a vzdelávania k ľudským právam a demokratickému občianstvu.
Na základe uvedeného predsedníčka rady navrhla schválenie uznesenia, ktorým Rada vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť ukladá Výboru pre predchádzanie a elimináciu rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatných foriem intolerancie pravidelne informovať radu o realizácii opatrení v oblasti prevencie a eliminácie extrémizmu a zároveň ukladá ministrovi školstva pravidelne informovať radu o implementácii súčasných a príprave nových materiálov týkajúcich sa výchovy a vzdelávania k ľudským právam a demokratickému občianstvu a odporúča ministrovi školstva zabezpečiť financovanie Olympiády ľudských práv. Predmetné uznesenie č. 168 bolo radou jednohlasne schválené.
 
BOD 2.
Druhým bodom programu bola informácia zo zasadnutí výborov a plnení uznesení rady. Predseda Výboru pre národnostné menšiny a rodovú rovnosť, splnomocnenec vlády SR pre národnostné menšiny a etnické skupiny László Bukovszky, informoval členov rady, že Výbor pre národnostné menšiny a etnické skupiny (ďalej len „výbor“) na svojom poslednom zasadnutí, ktoré sa konalo dvadsiateho prvého februára, prijal zásadné stanovisko, v zmysle ktorého poveril predsedu výboru vykonať kroky smerujúce k transformácii výboru na Radu vlády pre národnostné menšiny a etnické skupiny. Návrh na vytvorenie novej rady a prijatie predmetného uznesenia nasledoval po tom, ako sa na zasadnutí prerokoval návrh zmeny štatútu, ktorý výbor neprijal.  Rada diskutovala o vývoji, ktorý predchádzal aktuálnej štruktúre rady a jej výborov a o procese osamostatnenia Výboru pre práva seniorov na Radu vlády Slovenskej republiky pre práva seniorov a prispôsobovanie verejných politík procesu starnutia populácie.
Záverom diskusie predsedníčka rady informovala, že v rámci prípravy komplexného prehľadu jednotlivých inštitúcií venujúcich sa ľudským právam z dôvodu úlohy súvisiacej so Slovenským národným strediskom pre ľudské práva, by bolo rozumné rozanalyzovať postavenie, zmysel a efektivitu fungovania jednotlivých poradných orgánov vlády v oblasti ľudských práv. Po vyhotovení takéhoto podkladového materiálu sa k tejto diskusii rada môže vrátiť. Následne rada jednohlasne schválila uznesenie č. 169 a zobrala na vedomie informáciu o zasadnutí výborov a plnení uznesení rady a schválila štatút Výboru pre rodovú rovnosť.
 
BOD 3.
K bodu 3. Dobrovoľné prísľuby a záväzky Slovenskej republiky do Rady OSN pre ľudské práva na obdobie rokov 2018 – 2020 Barbara Illková, generálna riaditeľka sekcie medzinárodnoprávnej a konzulárnej Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí“), informovala, že ambíciou Slovenskej republiky je prispievať pozitívnym a konštruktívnym spôsobom k rozvoju a ochrane ľudských práv vo svete pri využití skúseností z predchádzajúceho členstva v Rade OSN pre ľudské práva. Aj preto sa Slovenská republika opätovne uchádza o členstvo v tomto najvýznamnejšom ľudskoprávnom orgáne na obdobie rokov 2018 až 2020. V rámci diskusie k predmetnému bodu programu Branislav Mamojka, podpredseda Výboru pre osoby so zdravotným postihnutím, uviedol, že v časti implementácia medzinárodných ľudskoprávnych nástrojov sa spomína, že Slovensko je zmluvnou stranou ôsmich medzinárodných ľudskoprávnych zmluvných opčných protokolov a to bez výhrad k prijímaným záväzkom. Predmetné tvrdenie označil za nepravdivé, nakoľko Dohovor o právach ľudí so zdravotným postihnutím bol prijatý s výhradou k článku 21, odsek 1 písmeno A, ktorý sa týka diskriminácie v oblasti zamestnávania.  Barbara Illková súhlasila s tvrdením pána Mamojku a uviedla, že v dikcii predmetného ustanovenia nešlo o dikciu stricto sensu v medzinárodnom právnom význame s cieľom vylúčiť aplikáciu určitých ustanovení medzinárodnej zmluvy, ale skôr vo filozofickom význame toho, že tie záväzky, ktorými sme viazaní v rozsahu viazanosti, uplatňujeme bez výhrad. Zároveň však súhlasila s vypustením spojenia „bez výhrad“ v predmetnom texte. Uznesením č. 170 rada zobrala na vedomie materiál „Dobrovoľné prísľuby a záväzky Slovenskej republiky do Rady OSN pre ľudské práva na obdobie rokov 2018 - 2020“.
 
BOD 4.
K bodu 4. programu rokovania predsedníčka rady informovala o poskytovaní dotácií v oblasti ochrany a podpory ľudských práv v pôsobnosti ministerstva spravodlivosti. Uviedla, že objem prostriedkov pre rok 2017 je 763 500 eur, pričom minimálna výška finančnej podpory je 5000 eur, maximálna 50 000 eur, povinné spolufinancovanie žiadateľov o dotáciu je päť percent z celkového rozpočtu projektu. Podaných žiadostí bolo 236, z toho úplných, t.j. ktorých možno hodnotiť, 225. Celková výška požadovanej dotácie je 5 898 775 eur. Novozriadená hodnotiaca komisia bude hodnotiť projekty v termíne 3. – 4. apríla 2017. Do polovice apríla bude predložený zoznam žiadostí navrhnutých komisiou ministerke spravodlivosti a najneskôr do konca apríla budú žiadatelia vyzvaní na podpísanie zmluvy.
 
BOD 5.
K bodu 5. rokovania rady o informácii ministerstva spravodlivosti k úlohe pripraviť komplexnú právnu úpravu Slovenského národného strediska pre ľudské práva predsedníčka uviedla, že ministerstvo spravodlivosti malo úlohu pripraviť predmetnú novelu v termíne do konca roka 2016. Ministerstvo spravodlivosti pripravilo pracovný variant návrhu zákona a následne prebehlo stretnutie so zástupcami občianskej komory tejto rady. Občianska komora rady predložila požiadavku, aby novelizácia právnej úpravy Slovenského národného strediska pre ľudské práva bola zasadená do kontextu širšej analýzy alebo koncepcie ľudskoprávnych organizácií vôbec. Z toho dôvodu bol termín splnenia úlohy posunutý do konca marca 2018. Ambíciou ministerstva spravodlivosti je urobiť prehľad inštitúcií, ktoré sa zaoberajú alebo majú v kompetencii ľudskoprávnu problematiku, respektíve majú v právomoci tému ochrany a podpory základných práv a slobôd. V kontexte záverov dnešnej rady zároveň zahrnieme do predmetnej analýzy aj poradné orgány vlády v oblasti ľudských práv.
 
BOD 6.
K bodu 6. rokovania rady predsedníčka informovala o zámere monitorovať z ľudskoprávneho pohľadu legislatívny proces v rámci pripomienkového konania a vytvoriť prehľad materiálov s ľudskoprávnym aspektom za účelom potreby ich pripomienkovania. Následne rada prijala uznesenie č. 171 kde uložila tajomníkovi rady informovať výbory rady o materiáloch v medzirezortnom pripomienkovom konaní, ku ktorým by daný výbor mohol zaujať stanovisko.
  
BOD 7.
K bodu 6. programu rokovania rady Barbara Illková, generálna riaditeľka sekcie medzinárodnoprávnej a konzulárnej ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí informovala, že súčasnému členovi Európskej komisie proti rasizmu a intolerancii Rady Európy (ECRI) Michalovi Vašečkovi, PhD. končí ku koncu decembra 2017 jeho päťročný mandát. Za člena za Slovenskú republiku bol menovaný na základe rozhodnutia ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí z roku 2012 a mandátu sa ujal k prvému prvý 2013. ECRI je od roku 1993 nezávislým orgánom Rady Európy, ktorého úlohou je bojovať proti rasizmu, rasovej diskriminácii, xenofóbii, antisemitizmu a intolerancie. Každá členská krajina Rady Európy nominuje do ECRI svojho zástupcu, ktorý vykonáva mandát nezávisle a nestranne. Členovia ECRI sú osoby s vysokým morálnym kreditom, uznávaní experti na problémy v danej oblasti a sú menovaní členskou krajinou na päťročné obdobie s možnosťou dvojnásobného potvrdenia mandátu, z toho dôvodu považuje ministerstvo zahraničných veci a európskych záležitostí pána Vašečku za vhodného a kvalifikovaného kandidáta na zastávanie tejto pozície aj do budúceho obdobia. Vo funkcii už nadobudol cenné skúsenosti a členovia Rady vlády pre ľudské práva a národnostné menšiny, rodovú rovnosť poznajú pána Vašečku ako uznávaného odborníka na problematiku rasizmu a intolerancie. Menovanie člena ECRI je štandardne v kompetencii ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí v zmysle kompetenčného zákona a preto pán minister rozhodol 10. marca 2017 o potvrdení aktuálneho člena pána Vašečku na to ďalšie obdobie a o obnovení jeho mandátu. Následne v krátkosti predniesla informáciu, že pán minister Lajčák sa zúčastnil 27. februára 2017 segmentu na vysokej politickej úrovni v rámci 34. zasadnutia Rady OSN pre ľudské práva v Ženeve, kde vystúpil k aktuálnym otázkam a zároveň sa stretol aj s predstaviteľmi ženevského systému OSN a špecializovaných inštitúcií, konkrétne s vysokým komisárom OSN pre ľudské práva Zajdom Raad Husajnom. Stretol sa s prezidentom Medzinárodného výboru Červeného kríža Petrom Maurerom, s vysokým komisárom OSN pre utečencov Filippom Grandim, s riaditeľom Ženevského centra pre demokratickú kontrolu ozbrojených síl, v skratke DCAF pre bývalého pána predstaviteľa, veľvyslanca Petőcza, pánom Thomasom Guerberom. Na záver programu sa pán minister zúčastnil na uzavretom brífingu na vysokej úrovni k Sýrii, ktorý bol zameraný na pôsobenie medzinárodného nestranného a nezávislého mechanizmu na pomoc pri vyšetrovaní a trestnom stíhaní za najvážnejšie zločiny podľa medzinárodného práva spáchané v Sýrskej arabskej republike od marca 2011.
Následne predsedníčka rady zobrala na vedomie informáciu pána Petőcza o končiacom mandáte zástupkyne Slovenskej republiky v Správnej rade Agentúry Európskej únie pre základné práva a potrebe novej nominácie.
Záverom rady Branislav Mamojka požiadal o informáciu k dostupnosti kochleárnych implantátov, ktorá bola predmetom ostatného zasadnutia rady, pričom bola rezortu zdravotníctva uznesením č. 157 uložená úloha predložiť podpredsedovi Výboru pre osoby so zdravotným postihnutím a tajomníčke výboru písomnú informáciu o zisteniach a navrhovanom riešení vzniknutej situácie. Pán Mamojka vyjadril nespokojnosť s informáciou Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky poskytnutej len sekretariátu rady. Predsedníčka rady uviedla, že v tomto prípade sa tajomník rady obráti v predmetnej veci na ministerstvo zdravotníctva.
 
Predsedníčka poďakovala členom a ukončila 26. zasadnutie rady.