28. rokovanie Rady - 28.09.2017

Informácia o 28. zasadnutí Rady vlády Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť

Dňa 28. septembra 2017 sa na Úrade vlády Slovenskej republiky konalo 28. zasadnutie Rady vlády Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť (ďalej len „rada“). Predsedníčka rady, podpredsedníčka vlády a ministerka spravodlivosti SR Lucia Žitňanská otvorila zasadnutie a vyzvala na hlasovanie k návrhu programu zasadnutia rady.

Program bol schválený v nasledujúcom znení:
1.  Informácia zo zasadnutí výborov a o plnení uznesení rady
2. Informácia Výboru pre predchádzanie a elimináciu rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatných foriem intolerancie o opatreniach prevencie a eliminácie extrémizmu v zmysle uznesenia rady č. 168 (predkladá štátny tajomník ministerstva vnútra)
3. Informácia o novele zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele (predkladá minister práce, sociálnych vecí a rodiny)
4. Správa o priebehu a výsledkoch prerokovania Konsolidovanej tretej, štvrtej a piatej periodickej správy Slovenskej republiky o implementácii Dohovoru o právach dieťaťa pred Výborom OSN pre práva dieťaťa a návrh gescie k Záverečným odporúčaniam Výboru OSN pre práva dieťaťa (predkladá minister práce, sociálnych vecí a rodiny)
5.  Informácia o napĺňaní strategických cieľov Národnej stratégie na ochranu detí pred násilím a o činnosti Národného koordinačného strediska pre riešenie problematiky násilia na deťoch a návrhu aktualizácie Národnej stratégie na ochranu detí pred násilím (predkladá minister práce, sociálnych vecí a rodiny)
6. Informácia o zákone o obetiach trestných činov (predkladá podpredsedníčka vlády a ministerka spravodlivosti)
7. Informácia o novele zákona o slobodnom prístupe k informáciám (predkladá podpredsedníčka vlády a ministerka spravodlivosti)
8.    Rôzne - Informácia Ministerstva spravodlivosti SR o spustení dotačnej výzvy na rok 2018
 
BOD 1.
K prvému bodu programu zasadnutia predsedníčka rady informovala, že Ministerstvu spravodlivosti SR (ďalej len „ministerstvo spravodlivosti“ alebo „MS SR“) boli doručené informácie zo zasadnutí výborov, ktoré boli doručené všetkým členom rady.
Rada následne pristúpila k hlasovaniu o tomto bode zasadnutia a uznesením č. 181 jednohlasne vzala na vedomie informáciu zo zasadnutí výborov.
 
BOD 2.
Druhým bodom programu bola informácia zo zasadnutia Výboru pre predchádzanie a elimináciu rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatných foriem intolerancie o opatreniach prevencie a eliminácie extrémizmu (ďalej len „výbor“). Jozef Halcin, riaditeľ odboru prevencie kriminality na Ministerstve vnútra SR, informoval členov rady o troch stretnutiach výboru, ktoré prebehli v časovom období od 27. zasadnutia rady (od 29. 06. 2017) do 28. zasadnutia rady (do 28. 09. 2017), kde výbor realizoval opatrenia v oblasti prevencie a eliminácie extrémizmu.
Prvé stretnutie výboru sa realizovalo za účelom otvorenia témy možností rozpustenia politických strán de lege ferenda. Stretnutia sa zúčastnil aj profesor Miroslav Mareš z Masarykovej univerzity z Brna. 
Druhé stretnutie malo organizačný charakter, nakoľko do výboru bolo potrebné vymenovať nových členov z mimovládneho sektora, ako aj expertov z externého prostredia, najmä expertov z radov akademických a nezávislých inštitúcií.
Na treťom stretnutí, ktoré sa konalo 18. septembra 2017, výbor zobral na vedomie Správu o plnení úloh z Koncepcie boja proti extrémizmu na roky 2015 – 2019 za obdobie od             1. januára 2015 do 31. decembra 2016. Zároveň zasadalaaj pracovná skupina v oblasti legislatívy, ktorá riešila otázky týkajúce sa novelizácie priestupkového zákona, kde sa zúčastnili všetci experti. Výbor následne zobral na vedomie Závery Legislatívnej pracovnej skupiny. 
V danom období rokovala aj pracovná skupina zameraná na posudzovanie nenávistných prejavov, kde sa prijalo niekoľko riešení, napríklad vytvorenie samostatnej stránky do konca tohto roka, ktorá sa bude zaoberať otázkou extrémizmu, ako aj  opatreniami pri zvyšovaní informovanosti o existujúcich mechanizmoch na nahlasovanie nenávistných prejavov v exteriéri alebo prostredí internetu. Ďalej rokovala pracovná skupina, ktorá je zameraná na problematiku vzdelávania, vedy a výskumu, ktorá vytvára zoznam právnických a fyzických osôb poskytujúcich vzdelávanie v tejto problematike. Rokovala aj pracovná skupina, ktorá je zameraná na tvorbu stratégií, koncepcií a analýz, ktorá sa venovala odporúčaniam ECRI, ako aj jednotlivým úlohám, ktoré majú byť splnené do roku 2018. V súvislosti s týmito úlohami sa identifikovali potencionálni realizátori, ktorí budú zodpovední za tieto úlohy, hľadali sa aj odporúčania,  ako tieto úlohy čo najrýchlejšie a najefektívnejšie splniť.
Ďalšie informácie boli obsiahnuté v materiáli zaslanom členom rady, najmä o aktivitách, ktoré sa týkajú financovania problematiky boja proti extrémizmu, ďalej informácia o výzve, ktorá bola vyhlásená v rámci Ministerstva vnútra SR, o  kampaniach, vzdelávacích aktivitách, koncertoch a podobne.
Pre doplnenie informácie k tomuto bodu rokovania predsedníčka rady informovala, že sa na Justičnej akadémii SR začína osobitné vzdelávanie pre prokurátorov, špeciálnych prokurátorov a sudcov Špecializovaného trestného súdu práve v oblasti trestných činov extrémizmu. Ide o vzdelávanie, ktoré sa realizuje v spolupráci s OBSE.
Predsedníčka rady ďalej informovala, že doposiaľ je začatých 200 konaní v oblasti trestných činov extrémizmu. V rámci boja proti nenávistným prejavom sa bude ministerstvo spravodlivosti pravidelne stretávať so zástupkyňou spoločnosti Facebook pre strednú a východnú Európu, raz za štvrť roka, a vzájomne sa informovať, ako sa nám darí bojovať proti nenávistným prejavom na Facebooku.
Rada následne pristúpila k hlasovaniu o tomto bode zasadnutia a uznesením č. 182 jednohlasne vzala na vedomie informáciu o opatreniach v oblasti prevencie a eliminácie extrémizmu.
 
BOD 3.
K bodu 3. Informácia o novele zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele vystúpil štátny tajomník Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR (ďalej len „ministerstvo práce“), ktorý informoval členov rady, že v súčasnosti prebieha medzirezortné pripomienkové konanie, ktoré bude príležitosťou, aby všetci zainteresovaní vyjadrili svoje pripomienky alebo návrhy. Ministerstvo práce sa usilovalo túto novelu pripravovať v relatívne širokej spolupráci s viacerými zainteresovanými inštitúciami a stranami, ktoré sa v oblasti sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately pohybujú, a to tak na strane štátu, ako aj na strane mimovládnych organizácií a samospráv.
Návrh ministerstva práce má tri novelizačné články, prostredníctvom ktorých sa novelizujú tri rôzne zákony, pričom zmeny sa týkajú ľudskoprávnej problematiky. Vo všeobecných ustanoveniach zákona, ktoré sa týkajú ochrany práv detí, sa na základe kontrolných zistení ministerstva práce špecifikuje veľmi presne, čo sa pri výkone sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately, kde vykonávateľom nie je rodič, nesmie používať ako výchovný prostriedok. Pokiaľ ide o náhradnú rodinnú starostlivosť, tak v tejto oblasti ministerstvo práce stanovilo niektoré nové a presnejšie pravidlá tak, aby sa mohlo vyhnúť rôznym nejasnostiam pri plnení podmienok, či má byť dieťa dané do náhradnej rodinnej starostlivosti a takisto aj z hľadiska toho, aké podmienky musia splniť ľudia, ktorí následne náhradnú rodinnú starostlivosť vykonávajú. Za kľúčovú zmenu považuje ministerstvo vytvorenie nových zariadení, „centier pre deti a rodiny“, ktoré sú výrazným krokom vpred pri aplikovaní celkom novej metódy v oblasti sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately. Novela zákona obsahuje viaceré ustanovenia k resocializačným strediskám, na základe tohto zákona ministerstvo práce vytvorí štátne resocializačné strediská, do ktorých sa budú prednostne umiestňovať deti, maloletí klienti na základe súdneho rozhodnutia. Dôležitým krokom bude podmienka, že dieťa bude môcť byť do resocializačného strediska zaradené až na základe odporúčania pedopsychiatra a potvrdenia, že absolvovalo štvortýždňovú ústavnú liečbu.
Štátny tajomník ministerstva práce spomenul, že novelizujú aj ďalšie zákony, najmä novelu zákona o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o deti, pokiaľ ide o výšku opakovaného príspevku. Záverom štátny tajomník ministerstva práce zopakoval členom rady, že novela zákona je v súčasnosti v medzirezortnom pripomienkovom konaní a je otvorená na to, aby k nej ktokoľvek zaslal pripomienky, aby zákon mohol byť účinný od 1. apríla budúceho roka s výnimkou tých ustanovení, ktoré sa týkajú zriadenia centier pre rodiny.
Tieto ustanovenia nadobudnú účinnosť od 1. januára 2019 vzhľadom na to, že priebeh budúceho roka potrebujú využiť na to, aby materiálovo-technicky, ale aj personálne pripravili tieto zariadenia tak, aby od 1. januára 2019  mohli plnohodnotne fungovať.
Rada uznesením č. 183 vzala na vedomie Informáciu o novele zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele.
 
BOD 4.
K bodu 4. Správa o priebehu a výsledkoch prerokovania Konsolidovanej tretej, štvrtej a piatej periodickej správy Slovenskej republiky o implementácii Dohovoru o právach dieťaťa pred Výborom OSN pre práva dieťaťa a návrh gescie k Záverečným odporúčaniam Výboru OSN pre práva dieťaťa vystúpil štátny tajomník ministerstva práce, ktorý členov informoval, že 24. a 25. mája 2016 v Ženeve prebehla obhajoba a prerokovanie tretej, štvrtej a piatej Konsolidovanej periodickej správy pred Výborom OSN pre práva dieťaťa v rámci jeho sedemdesiateho druhého zasadnutia a tieto záverečné zistenia a odporúčania, ktoré výbor na tomto zasadnutí schválil, boli publikované 3. júna 2016.
Odporúčania nie sú svojím charakterom z hľadiska medzinárodného práva právne záväzné, ale očakáva sa, že zmluvná krajina ich prípadnú implementáciu adekvátne posúdi a v prípade potreby teda príjme príslušné opatrenia. Súčasťou toho materiálu sú všetky odporúčania, ako aj určenie vecných gestorov, spolugestorov, prípadne spolupracujúcich subjektov k jednotlivým odporúčaniam.
Nakoľko ide len o odporúčania a ani sa nevyžaduje súhlas členských krajín alebo stotožnenie sa členských krajín s týmito odporúčaniami, tak aj určenie vecnej gescie ešte neznamená automaticky, že Slovenská republika vyjadruje súhlas, že bude tieto odporúčania realizovať. Skutočnosť, či gestori alebo spolugestori takéto odporúčania implementujú, je potom na ich vlastnom rozhodnutí.
Záverom štátny tajomník ministerstva práce informoval členov rady, že tento materiál bol prerokovaný aj Výborom pre deti a mládež na svojom zasadnutí, ktoré sa konalo 12. septembra 2017. Výbor pre deti a mládež zobral na vedomie tento materiál a odporučil rade, aby vyjadrila súhlasné stanovisko k týmto materiálom.
Rada jednohlasne prijala uznesenie č. 184, ktorým vzala na vedomie materiál „Správa o priebehu výsledkoch prerokovania Konsolidovanej tretej, štvrtej a piatej periodickej správy Slovenskej republiky o implementácii Dohovoru o právach dieťaťa pred Výborom OSN pre práva dieťaťa a návrh gescie k Záverečným odporúčaniam Výboru OSN pre práva dieťaťa“.
 
BOD 5.
K bodu 5. Informácia o napĺňaní strategických cieľov Národnej stratégie na ochranu detí pred násilím a o činnosti Národného koordinačného strediska pre riešenie problematiky násilia na deťoch a návrhu aktualizácie Národnej stratégie na ochranu detí pred násilím vystúpil štátny tajomník ministerstva práce, ktorý oboznámil členov rady, že 15.01.2014 vláda SR svojím uznesením č. 24 zriadila Národné koordinačné stredisko pre riešenie problematiky násilia na deťoch. Tento materiál prešiel medzirezortným pripomienkovým konaním. Dôležitý je návrh aktualizácie národnej stratégie na ochranu detí pred násilím, pretože v rámci tejto aktualizácie sa vzali do úvahy práve záverečné odporúčania výboru OSN pre práva dieťaťa, ako aj niektoré ďalšie záväzky, ktoré vyplývajú napríklad z ratifikácie Dohovoru rady Európy o ochrane detí pred sexuálnym vykorisťovaním a sexuálnym zneužívaním a podobne. Štátny tajomník ministerstva práce sa touto cestou poďakoval všetkým partnerom, či už vládnym alebo mimovládnym, ktorí boli zapojení do diskusie o návrhu na aktualizáciu národnej stratégie.
V rámci tohto návrhu vychádzali práve z hodnotení doterajšej implementácie, ako aj z výsledkov výskumu prevalencie násilia páchaného na deťoch, napríklad ktorý realizoval Inštitút pre výskum práce a rodiny v spolupráci s Výskumným ústavom detskej psychológie a patopsychológie práve v prvej polovici tohto roka a takisto vychádzali z konzultácií so zodpovednými rezortmi, s generálnou prokuratúrou, ale aj so zástupcami mimovládnych organizácií.
Za kľúčové považuje ministerstvo práce pri ďalšej implementácii Národnej stratégie na ochranu detí pred násilím systém koordinácie ochrany detí pred násilím, ako aj činnosť škôl, predškolských zariadení a polície. Veľmi dôležitým partnerom sú aj samosprávy a mimovládne subjekty. Ministerstvo práce v tejto oblasti vyčlení osobitné finančné prostriedky prostredníctvom špecializovaného národného projektu, ktorý bude financovaný z Operačného programu Ľudské zdroje. Tento národný projekt umožní rozumne investovať do vzdelávania, aj do vytvorenia adekvátnych kapacít, a to tak na centrálnej, ako aj na miestnej úrovni. Túto informáciu vzal na vedomie Výbor pre deti a mládež, ktorý zasadal  12. septembra 2017.
Rada následne jednohlasne uznesením č. 185 vzala na vedomie Informáciu o napĺňaní strategických cieľov Národnej stratégie na ochranu detí pred násilím a o činnosti Národného koordinačného strediska pre riešenie problematiky násilia na deťoch a návrh aktualizácie Národnej stratégie na ochranu detí pred násilím.

BOD 6.
K 6.bodu programu zasadnutia predsedníčka rady informovala členov rady o návrhu zákona o obetiach trestných činov, ktorý práve v medziobdobí pred predchádzajúcim zasadnutím rady a terajším zasadnutím zavŕšil legislatívny proces tak, že je v súčasnosti medzi prvým a druhým čítaním v parlamente.
K návrhu zákona bola rozsiahla diskusia aj v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Právna úprava má štyri základné časti- všeobecné ustanovenia, práva obetí trestných činov, odškodňovanie obetí násilných trestných činov a podpora subjektov poskytujúcich pomoc obetiam trestných činov. Ide o komplexnú právnu úpravu, ktorá zahŕňa celý komplex otázok, ktoré súvisia s ochranou a podporou obetí trestných činov.
Všeobecné ustanovenia  sa venujú základným pojmom, s ktorými sa následne v zákone pracuje. Dôležité je najmä rozlíšenie medzi pojmom obeť a obzvlášť zraniteľná obeť, kde toto rozlišovanie má v ďalšom texte zákona význam kvôli rozsahu služieb, na ktoré má právo obzvlášť zraniteľná obeť.
Pokiaľ ide o práva obete trestných činov, ide predovšetkým o právo na informácie.  Informácie poskytuje ten, kto je prvý v kontakte s obeťou či už polícia, prokuratúra alebo súd. Tieto informácie by mali byť poskytnuté zrozumiteľným spôsobom. Potom nasleduje katalóg práv na poskytnutie odbornej pomoci vo forme služby. Pôjde o právnu pomoc, psychologickú pomoc, právo na ochranu pred druhotnou a opakovanou viktimizáciou a potom samozrejme právo na finančné odškodnenie, čo predstavuje samostatnú časť návrhu zákona. Ak ide o právo na odškodnenie, v zásade ide o existujúcu právnu úpravu, ktorá je dnes v osobitnom zákone s korekciami, ktoré vyplývajú z praxe ministerstva spravodlivosti s odškodňovaním obetí trestných činov.
Ďalšia časť návrhu zákona sa venuje poskytovaniu služieb obetiam trestných činov - musia to byť akreditované subjekty a akreditáciu bude dávať ministerstvo spravodlivosti, kde je nastavený aj katalóg kritérií, to znamená, aké povinnosti alebo kritériá a podmienky musí spĺňať osoba, ktorá žiada o akreditáciu. Následne akreditované subjekty budú môcť požiadať o finančnú dotáciu na zabezpečovanie činnosti v zmysle tohto návrhu zákona. Register akreditovaných subjektov bude verejný.
Záverom predsedníčka rady informovala aj o  pracovnej skupine k príprave návrhu zákona, v ktorej bol zastúpený vládny aj mimovládny sektor.
Rada pristúpila k hlasovaniu o tomto bode zasadnutia a uznesením č. 186 vzala na vedomie Informáciu o zákone o obetiach trestných činov.
 
BOD 7.
Siedmym bodom programu zasadnutia bola informácia o novele zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Predsedníčka rady informovala o ďalšom návrhu zákona, ktorý má ministerstvo spravodlivosti v legislatívnom procese. Ide o novelu zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktorá je momentálne v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Ide o novelu, ktorá bola taktiež pripravovaná participatívne. Na jednej strane zástupcami verejnej správy, pretože boli prítomní aj zástupcovia samospráv, obcí a miest, a na druhej strane mimovládnych organizácií.  Ide o rozsiahlu novelu zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktorú vypracovalo ministerstvo spravodlivosti ešte pod vedením bývalého ministra spravodlivosti, ktorá však skončila v medzirezortnom pripomienkovom konaní a proces na nej nebol dokončený. Návrh bol doplnení o nové návrhy, ktoré vyplývajú z programového vyhlásenia vlády.
Zmeny sa týkajú napríklad zverejňovania zmlúv a nových povinných subjektov. Nastavil sa kontrolný mechanizmus nad zverejňovaním zmlúv formou súdnej žaloby v prípadoch, keď nejaká zmluva nebola zverejnená a mala byť zverejnená a keď nasledovalo plnenie z nezverejnenej zmluvy. Rozšíril sa okruh povinne zverejňovaných informácií o osobe, ktorú povinná osoba vymenovala, zvolila alebo inak ustanovila do funkcie štatutárneho orgánu, pôjde v zásade o profesijné životopisy. Vstupuje sa aj do osobnej pôsobnosti zákona, kde je snaha odstrániť právnu neistotu v postavení takzvaných verejných podnikov.
Návrh zákona je pripravený v dvoch alternatívach. Tá druhá alternatíva spočíva v tom, že povinnými osobami by boli všetky právnické osoby bez ohľadu na právnu formu, ktoré v posledných troch rokoch boli prijímateľmi nenávratného finančného príspevku alebo dotácie. Mení sa právna úprava možnosti sprístupniť niektoré rozhodnutia a informácie v prípade verejného záujmu. Ide o rozhodnutia polície, prokuratúry, kde sa zavádza kritérium posudzovania pre možnosť odmietnutia sprístupnenia takýchto rozhodnutí práve tým, že tieto inštitúcie budú musieť posudzovať, či ide o súkromný alebo verejný záujem. Otvára sa aj Centrálny register zmlúv pre mestá a obce na dobrovoľnej báze. Predlžuje sa minimálna lehota zverejňovania zmlúv a ďalšie zmeny.
Záverom diskusie predsedníčka rady informovala, že očakáva rozsiahlu debatu po medzirezortnom pripomienkovom konaní, hlavne v prvom kroku očakáva mnoho pripomienok a zároveň deklarovala, že ministerstvo spravodlivosti je samozrejme otvorené diskutovať k akýmkoľvek pripomienkam k tejto novele zákona.
Rada pristúpila k hlasovaniu o tomto bode zasadnutia a uznesením č. 187 jednohlasne vzala na vedomie Informáciu o novele zákona o slobodnom prístupe k informáciám.
 
Predsedníčka poďakovala členom rady a ukončila 28. zasadnutie rady.