Informácia o 29. zasadnutí Rady vlády Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť

13.02.2018

Informácia o 29. zasadnutí Rady vlády Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť
Dňa 14. decembra 2017 sa v Austria Trend Hotel Bratislava konalo 29. zasadnutie Rady vlády Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť (ďalej len „rada“). Predsedníčka rady, podpredsedníčka vlády a ministerka spravodlivosti SR Lucia Žitňanská otvorila zasadnutie a vyzvala na hlasovanie k návrhu programu zasadnutia rady.
Program bol schválený v nasledujúcom znení:
1.  Informácia zo zasadnutí výborov
2.  Informácia o Vecnom zámere reformy opatrovníctva dospelých a ochrany seniorov v Slovenskej republike (predkladá podpredsedníčka vlády a ministerka spravodlivosti)
3. Postavenie osôb so zdravotným postihnutím v SR a činnosť Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím (predkladá Komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím)
4. Štatút Výboru pre výskum, vzdelávanie a výchovu v oblasti ľudských práv a rozvojového vzdelávania (predkladá ministerka školstva, vedy, výskumu a športu)
5. Zámer vytvorenia výboru pre občianske a politické práva (predkladá podpredseda rady za občiansku spoločnosť)
6. Informácia o plnení Celoštátnej stratégie ochrany a podpory ľudských práv v SR (prekladá podpredsedníčka vlády a ministerka spravodlivosti)
7. Informácia o implementácii Agendy 2030 (predkladá Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu)
8. Hodnotiaca správa o podpore kultúr národnostných menšín za rok 2016, Správa o stave národnostného školstva za rok 2016 a Správa o používaní jazykov národnostných menšín za rok 2016 (predkladá splnomocnenec vlády SR pre národnostné menšiny)
9. Rôzne
 
BOD 1.
K prvému bodu programu zasadnutia predsedníčka rady informovala, že Ministerstvu spravodlivosti SR (ďalej len „ministerstvo spravodlivosti“ alebo „MS SR“) boli doručené informácie zo zasadnutí výborov, ktoré boli následne v elektronickej podobe doručené všetkým členom rady.
K tomuto bodu programu vystúpil predseda Národnej rady občanov so zdravotným postihnutím v SR (ďalej len „NROZP“) a podpredseda Výboru pre osoby so zdravotným postihnutím Branislav Mamojka, ktorý v súvislosti s prerokovaním zásadnej pripomienky NROZP k prebiehajúcemu medzirezortnému pripomienkovému konaniu č. LP/2017/734 k zákonu o výkone správy v oblasti informačných technológií verejnej správy žiadal, aby bolo do uznesenia rady prijaté odporúčanie podpredsedovi vlády SR pre investície a informatizáciu, aby bol podporený návrh na zaradenie vysokých škôl, súkromných a cirkevných škôl medzi povinné osoby v zmysle uvedeného zákona.
Na základe vystúpenia bývalej zástupkyne občianskej spoločnosti Šarloty Pufflerovej, ktorá spochybnila legitímnosť posledného zasadnutia Výboru pre výchovu,vzdelávanie a výskum v oblasti ľudských práv a rozvojového vzdelávania,sa členovia rady zhodli, že rada informáciu zo zasadnutia tohto výboru zatiaľ nevezme na vedomie.
Rada následne pristúpila k hlasovaniu o tomto bode zasadnutia a uznesením č. 188 vzala na vedomie informáciu zo zasadnutí výborov s výnimkou výboru pre výchovu, vzdelávanie a výskum v oblasti ľudských práv a rozvojového vzdelávania a odporučila predsedovi vlády SR pre investície a informatizáciu, aby podporil návrh na zaradenie vysokých škôl, súkromných škôl a cirkevných škôl medzi povinné osoby v zmysle zákona o výkone správy v oblasti informačných technológií verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
BOD 2.
Druhým bodom programu bola informácia o Vecnom zámere reformy opatrovníctva dospelých a ochrany seniorov v Slovenskej republike. Róbert Dobrovodský z ministerstva spravodlivosti a vedúci pracovnej skupiny reformy opatrovníctva informoval členov rady o hlavných ideách pripravovanej reformy.  Vecný zámer má slúžiť ako základný hodnotový a myšlienkový dokument, ktorý ustaľuje základné tézy pripravovanej reformy pokiaľ ide o návrhy právnych predpisov potrebných na implementáciu reformy opatrovníctva dospelých a ochrany seniorov v Slovenskej republike.
Od prijatia Občianskeho zákonníka v roku 1964 sa úprava vzťahujúca sa na opatrovníctvo nemenila. V priebehu rokov sa však v Slovenskej republike podstatne zmenila majetková a sociálna štruktúra obyvateľstva, ako aj demografia obyvateľstva. Demografické prognózy obyvateľstva naznačujú, že v Európe sa do roku 2050 značne zvýši počet obyvateľov nad           65 rokov, a to približne o  58 miliónov.
Prieskum Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím, realizovaný na základe údajov poskytnutých okresnými súdmi, udáva, že k 30.06.2016 bolo na Slovensku 16 816 osôb pozbavených spôsobilosti na právne úkony.
Reforma má zohľadniť aj naše medzinárodné záväzky, ktoré nám vyplývajú z Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím. V procese ustaľovania téz pripravovanej reformy, najmä pokiaľ ide o návrhy právnych predpisov potrebných na implementáciu reformy sa očakáva, aby pod vplyvom ratifikácie Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím v právnej úprave, osobitne v úprave Občianskeho zákonníka, došlo ku kompletnej zmene úpravy zákonného zastúpenia a úpravy spôsobilosti na právne úkony
Najvýznamnejšia zmena sa týka zákonnej rehabilitácie. Na základe návrhu by sa malo umožniť osobám, ktoré boli pozbavené spôsobilosti na právne úkony do 30.06.2016, aby došlo k opätovnému preskúmaniu ich spôsobilosti na právne úkony. Návrh počíta s tým, že k preskúmaniu musí dôjsť najneskôr do 7 rokov od účinnosti novely (t. j. od 1.7.2019 do 30.6.2026). Ak súdy nerozhodnú inak, uplynutím tejto doby sa osobám pozbaveným spôsobilosti na právne úkony navracia plná spôsobilosť na práve úkony.
V rámci pripravovanej reformy by sa v Občianskom zákonníku v časti, ktorá sa venuje autonómii osôb mala tiež zakotviť možnosť osoby vo forme vyhlásenia (tzv. testamentu) ustanoviť fyzickú osobu alebo právnickú osobu, ktorá bude v časejej nespôsobilosti alebo jej neschopnosti za ňu rozhodovať.V takomto vyhlásení by zároveň bolo možné uviesť, pre aké oblasti rozhodovania sa oprávnenie pre vybranú fyzickú osobu alebo právnickú osobu udeľuje.
Reforma sa bude zaoberať aj ochrannými mechanizmami ochrany zraniteľných osôb (vrátane seniorov).
Rada následne pristúpila k hlasovaniu o tomto bode zasadnutia a uznesením č. 189 jednohlasne vzala na vedomie informáciu o vecnom zámere reformy opatrovníctva dospelých a ochrany seniorov v Slovenskej republike.
Následne rada na návrh predsedníčky rady schválila zmenu poradia bodov programu                             29. zasadnutia rady.
BOD 3.
K bodu 3. Informácia o implementácii Agendy 2030 vystúpila zástupkyňa Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu (ďalej len „úrad“) Valéria Bankóová, ktorá informovala členov rady, že Agenda 2030 vyplýva z medzinárodného záväzku, ktorý bol prijatý na pôde OSN v roku 2015.
Ide o sedemnásť cieľov, ktoré sa týkajú najmä ekonomických, sociálnych a environmentálnych aspektov rozvoja, ktoré majú ľudsko-právne implikácie. Zodpovednosť za túto agendu nesie úrad a Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, ktoré zodpovedá za podporu rozvojových krajín.
Radu informovala, že dňa 12. decembra 2017 sa konalo prvé zasadnutie Rady vlády pre Agendu 2030, na ktorom bol prijatý dokument s názvom „Východiská prípravy národných priorít implementácie Agendy 2030“. Tento materiál bol vypracovaný odborníkmi Slovenskej akadémie vied a predstavuje návrh piatich kľúčových tém pre rozvoj Slovenska do roku 2030. Dokument nemá ambíciu predurčiť dlhodobé priority krajiny, predstavuje len úvodný expertný vstup do ďalšej širokej diskusie o národných prioritách implementácie Agendy 2030.
Rada zároveň schválila „Návrh participatívneho procesu určenia národných priorít implementácie Agendy 2030“ . Prostredníctvom participatívneho procesu budú do diskusie o dlhodobých prioritách krajiny prizvaní zástupcovia všetkých zainteresovaných aktérov a proces bude otvorený aj verejnosti.
Kľúčovým momentom pre celý tento proces je dobrovoľná prezentácia výsledkov SR pri implementácii agendy 2030 v New Yorku v júli 2018, pričom ide o dobrovoľný záväzok všetkých krajín.
Rada uznesením č. 190 vzala na vedomie informáciu o implementácii Agendy 2030 a uložila predsedníčke rady rokovať s podpredsedom vlády SR pre investície a informatizáciu o zaradení zástupcu/zástupkyne člena/členky Rady vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť do Rady vlády pre Agendu 2030, ako aj pripraviť návrh zriadenia pracovnej skupiny pre Agendu 2030.
 
 
 
BOD 4.
K tomuto bodu programu vystúpila komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím Zuzana Stavrovská, ktorá odprezentovala členom rady informácie o činnosti Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím (ďalej len „úrad“). Činnosť úradu spočíva v presadzovaní a ochraňovaní záujmov ľudí so zdravotným postihnutím, ako aj vo vykonávaní rozsiahlych monitoringov v súvislosti s plnením Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý Slovenská republika ratifikovala 25. júna 2010.
Úrad sa nezaoberá len samotnou činnosťou ochrany ľudských práv, ale predovšetkým prešetrovaním podnetov, s ktorými sa na úrad obracajú ľudia so zdravotným postihnutím, prípadne ich susedia či príbuzní. Komisárka pri plnení svojej činnosti postupuje aj z vlastnej iniciatívy.
Pôsobnosť komisára je v porovnaní s pôsobnosťou verejnej ochrankyne práv rozsiahlejšia, napríklad v tom, že môže vstúpiť do súdneho konania na obhajobu práv ľudí so zdravotným postihnutím, väčšinou do súdnych konaní týkajúcich sa mimosporového súdneho konania. Činnosť komisára sa vzťahuje k  činnosti alebo nečinnosti orgánov verejnej správy, ako aj fyzických alebo právnických osôb, ktorí sú podnikateľmi, napr. poskytovatelia sociálnych služieb, akciové spoločnosti a pod.
Úrad začal realizovať výjazdové dni komisárky pre osoby so zdravotným postihnutím v jednotlivých mestách. Cieľom je priblížiť sa k tým ľuďom, ktorí nemôžu podať podnet z rôznych dôvodov. Úrad realizoval prieskum o pozbavení spôsobilosti na právne úkony s využitím informačného systému ministerstva spravodlivosti. Taktiež bol vytvorený transparentný portál, ktorý zaznamenáva kompletné činnosti úradu, najmä aktivity, monitoringy, ako aj všetky prípady, ktorým sa úrad venuje (so zachovaním anonymity účastníkov konania, ktorých sa týka).
Úrad začal fungovať od 01.03.2016, pričom zo 466 podnetov bolo ukončených 212 a v 49 prípadoch bolo konštatované porušenia práva ľudí so zdravotným postihnutím. Prioritou pre úrad je riešiť podnety týkajúce sa spôsobilosti na právne úkony vzhľadom k tomu, že v poslednom roku, kedy bolo podľa právnych predpisov možné rozhodnúť o pozbavení spôsobilosti na právne úkony došlo k nárastu počtu ľudí, ktorí boli úplne zbavení tejto spôsobilosti.
Rada jednohlasne prijala uznesenie č. 191, ktorým vzala na vedomie informáciu o postavení osôb so zdravotným postihnutím v SR a o činnosti Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím.
 
BOD 5. až 7.
Rada rozhodla o presunutí týchto bodov programu do návrhu programu na najbližšie zasadnutie rady.
 
 
BOD 8.
K bodu 8. Hodnotiaca správa o podpore národnostných kultúr národnostných menšín za rok 2016, Správa o stave národnostného školstva za rok 2016 a Správa o používaní jazykov národnostných menšín za rok 2016 vystúpil splnomocnenec vlády SR pre národnostné menšiny László Bukovszky, ktorý informoval členov rady, že predložená správa kvôli nečinnosti zástupcov alebo členov výboru za danú národnostnú menšinu, neobsahuje správu týkajúcu sa maďarskej národnostnej menšiny a rusínskej národnostnej menšiny.
Rada následne jednohlasne uznesením č. 192 schválila Hodnotiacu správu o podpore kultúr národnostných menšín za rok 2016, Správu o stave národnostného školstva za rok 2016 a Správu o používaní jazykov národnostných menšín za rok 2016.
 
Zasadnutie rady bolo spojené s odovzdávaním Ceny ministra spravodlivosti za významný prínos v oblasti ochrany a podpory ľudských práv. Ministerka spravodlivosti odovzdala cenu Andrejovi Bánovi.
 
Predsedníčka rady poďakovala členom rady a ukončila 29. zasadnutie rady.
23238