Informácia o 30. zasadnutí Rady vlády Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť

04.09.2018

Dňa 28. júna 2018 sa v hoteli Sorea Regia konalo 30. zasadnutie Rady vlády Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť (ďalej len „rada“). Predseda rady, minister spravodlivosti SR Gábor Gál otvoril zasadnutie a vyzval na hlasovanie k návrhu programu zasadnutia rady.

Program bol schválený v nasledujúcom znení:
  1. Informácia zo zasadnutí výborov
  2. Návrh dodatku k štatútu Výboru pre výskum, vzdelávanie a výchovu v oblasti ľudských práv a rozvojového vzdelávania (predkladá ministerka školstva, vedy, výskumu a športu)
  3. Zámer vytvorenia Výboru pre občianske a politické práva (predkladá podpredseda rady za občiansku spoločnosť)
  4. II. Správa o plnení opatrení vyplývajúcich z Národného programu rozvoja životných podmienok osôb so zdravotným postihnutím na roky 2014- 2020 a návrh na jeho aktualizáciu  (predkladá minister práce, sociálnych vecí a rodiny)
  5. Súhrnná správa o stave rodovej rovnosti za rok 2017 (prekladá minister práce, sociálnych vecí a rodiny)
  6. Informácia k novele zákona o Slovenskom národnom stredisku pre ľudské práva (predkladá minister spravodlivosti)
  7. Správa o prerokovaní jedenástej a dvanástej periodickej správy Slovenskej republiky k Medzinárodnému dohovoru o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie a návrh subjektov zodpovedných za realizáciu odporúčaní obsiahnutých v Záverečnom stanovisku Výboru OSN na odstránenie rasovej diskriminácie (predkladá štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí)
  8. Piata správa o implementácii Európskej charty regionálnych alebo menšinových jazykov v Slovenskej republike (predkladá štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí)
  9. Rôzne
    • nominácia zástupcu rady do Rady vlády pre Agendu 2030 pre udržateľný rozvoj
    • informácia o dotačnej schéme MS SR
    • aktuálny stav opatrovníckej reformy

BOD 1.

K prvému bodu programu zasadnutia predseda rady informoval, že Ministerstvu spravodlivosti SR (ďalej len „ministerstvo spravodlivosti“ alebo „MS SR“) boli doručené informácie zo zasadnutí výborov, ktoré boli následne v elektronickej podobe doručené všetkým členom rady.

K tomuto bodu programu vystúpil predseda Národnej rady občanov so zdravotným postihnutím v SR (ďalej len „NROZP“) a podpredseda Výboru pre osoby so zdravotným postihnutím pán Branislav Mamojka, ktorý doplnil informáciu zo zasadnutia Výboru osôb so zdravotným postihnutím, ktorá nebola súčasťou zasielanej správy ministerstvu spravodlivosti. Ako informoval členov rady,  pripravovaný zákon o výkone správy v oblasti informačných technológii verejnej správy, bude opätovne predložený do medzirezortného pripomienkového konania(1), navrhuje, aby sa štandardy prístupnosti webových sídel a mobilných aplikácii v nadväznosti na Smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2102 z 26. októbra 2016 o prístupnosti webových sídel a mobilných aplikácií subjektov verejného sektora vzťahovali okrem štátnych vysokých škôl aj na súkromné vysoké školy v okruhu ustanovených povinných osôb zákonom. Požiadavku Výboru pre osoby so zdravotným postihnutím o zahrnutie súkromných škôl medzi povinné osoby podporila aj rada svojím uznesením č. 188 z decembra 2017.

Následne bola predstavená informácia zo zasadnutia Výboru pre predchádzanie a elimináciu rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatných foriem intolerancie, ktorý uskutočnil v  období medzi zasadnutiami rady aktivity zamerané na prípravu predsedníctva Slovenskej republiky v Organizácií pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) v roku 2019, najmä usporiadal semináre o porozumení a zlepšení zaznamenávania a zhromažďovania údajov o trestných činov z nenávisti. Zorganizovaný bol seminár o problematike trestných činov z nenávisti v spolupráci s Úradom OBSE pre demokratické inštitúcie a ľudské práva, ďalej bola predstavená brožúra o bezpečnosti židovských komunít a o rôznych možnostiach boja proti antisemitizmu za vzájomnej participácie výboru, Úradu OBSE pre demokratické inštitúcie a ľudské práva a ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR.

Rada následne pristúpila k hlasovaniu o tomto bode zasadnutia a uznesením č. 194 vzala na vedomie informáciu zo zasadnutí výborov.
 

BOD 2.

Druhým bodom programu bol návrh Dodatku č.3 k Štatútu Výboru pre výskum, vzdelávanie a výchovu v oblasti ľudských práv a rozvojového vzdelávania (ďalej len „Výbor pre výskum“) zo dňa 27. septembra 2011 v znení jeho dodatkov. Štátny tajomník ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR v zastúpení pani ministerky školstva, vedy, výskumu a športu SR (ďalej len „ministerstvo školstva“) informoval o navrhovaných zmenách troch článkoch štatútu, v súlade s ktorými by sa sekretariátom Výboru pre výskum mal stať Štátny pedagogický ústav (ďalej len „ŠPÚ“), ako priamo riadená rozpočtová organizácia ministerstva školstva a tajomníkom Výboru pre výskum riaditeľ Štátneho pedagogického ústavu.

K návrhu dodatku boli zo strany členov rady za občiansku spoločnosť na zasadnutí vznesené pripomienky, najmä skutočnosť, že Výbor pre výskum ako jediný z pomedzi ostatných výborov rady nemá sekretariát a tajomníka priamo z organizačnej štruktúry ministerstva. S tým súvisí aj obava zástupcov občianskej spoločnosti o zabezpečenie financovania tejto agendy na ŠPÚ. K tomuto bodu programu vystúpil aj podpredseda rady za občiansku spoločnosť p. Kalmán Petöcz, ktorý uviedol, že zmena štatútu Výboru pre výskum sa netýka iba organizačno-technickej otázky, ale vplýva i na koncepčno-strategický charakter  pri plnení ľudských práv.

Predseda rady tento bod programu po dohode s členmi rady zo zasadnutia stiahol s odkazom na vznesené pripomienky. Členovia rady o predloženom materiáli nehlasovali. Materiál bude opätovne zaradený do programu v rámci najbližšieho zasadnutia rady.

BOD 3.

K bodu 3. Zámeru vytvorenia Výboru pre občianske a politické práva vystúpil podpredseda rady za občiansku spoločnosť p. Kalmán Petöcz, ktorý predstavil prioritu posilňovania demokracie a právneho štátu podporovaním a ochranou občianskych a politických práv na úrovni zriadenia nového výboru.

Potreba zriadenie nového výboru je navrhovaná dlhodobejšie, prioritne za účelom vytvorenia priestoru na diskusiu o niektorých problematických témach v oblasti politických a občianskych právam zakotvených v Ústave SR (II., III. a VII. oddielom Druhej hlavy), ktoré nie je možné systémovo riešiť v rámci súčasnej štruktúry výborov rady.

Výbor pre občianske a politické práva by v rámci svojej právomoci zaujímal stanoviská k vnútroštátnemu plneniu medzinárodných dohovorov, ktorými je Slovenská republika viazaná, najmä k Medzinárodnému paktu o občianskych a politických právach (New York 16.12.1976, vyhláška č.120/1976 Zb.), k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (Rím 04.11.1950, oznámenie č.209/1992 Zb.z), k Charte základných práv EÚ, ďalej by zohľadňoval odporúčania odborných orgánov a inštitúcií EÚ, Rady Európy, Organizácie spojených národov, Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe a ďalších medzinárodných orgánov a inštitúcií. Úlohou výboru by bolo taktiež napĺňať ciele udržateľného rozvoja v súvislosti s Agendou 2030 pre udržateľný rozvoj a spolupracovať a koordinovať svoju činnosť s ostatnými výbormi rady.

Predseda rady po predstavení zámeru vytvorenia Výboru pre občianske a politické práva prezentoval svoj návrh zriadiť začiatkom dočasne pracovnú skupinu rady k politickým a občianskym právam, ktorá by plnila rovnaké funkcie, s možnosťou následného vytvorenia výboru po vyhodnotení činnosti a opodstatnenosti pracovnej skupiny. Zo strany členov rady  bol tento návrh podporený.

Rada následne pristúpila k hlasovaniu o tomto bode zasadnutia a uznesením č.195 poverila sekretariát rady pripraviť návrh vytvorenia pracovnej skupiny pre občianske a politické práva do najbližšieho zasadnutia Rady vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť.

BOD 4.

II. Správe o plnení opatrení vyplývajúcich z Národného programu rozvoja životných podmienok osôb so zdravotným postihnutím na roky 2014 - 2020 a návrh na jeho aktualizáciu (ďalej len „správa“) vystúpila v zastúpení pána ministra práce, sociálnych vecí a rodiny SR pani Nadežda Šebová, generálna riaditeľka sekcie sociálnej a rodinnej politiky Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR (ďalej len „ministerstvo práce“ alebo  „MPSVaR SR“).

Správa bola schválená uznesením vlády SR č. 587 z 14. decembra 2016 a vypracovaná v zmysle uznesenia č.25 z 15. januára 2014, ktorým bol schválený Národný program rozvoja životných podmienok osôb so zdravotným postihnutím na roky 2014 – 2020.

Správa dokumentuje plnenie úloh v období rokov 2016-2017 a zároveň prináša nové opatrenia v oblastiach zvyšovania povedomia, primeranej životnej úrovne a sociálnej ochrany, prístupnosti, rovnakého zaobchádzania, nezávislého spôsobu života, rešpektovania domova a rodiny, vzdelávania, zdravotníctva, habilitácie a rehabilitácie, zamestnávania, účasti na politickom a verejnom živote, v oblasti žien a detí so zdravotným postihnutím, v rizikových situáciách, v núdzových humanitárnych situáciách, pri koordinácií a monitorovaní, v oblastiach štatistiky, medzinárodnej spolupráce, publicity, monitoringu a evaluácie plnenia programu.

Na tvorbe správy sa podieľali zástupcovia ústredných orgánov štátnej správy, verejnej správy a podľa čl. 4 ods. 3 Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím aj osoby so zdravotným postihnutím prostredníctvom reprezentatívnych organizácii.
Rada jednohlasne uznesením č.196 zobrala na vedomie II. Správu o plnení opatrení vyplývajúcich z Národného programu rozvoja životných podmienok osôb so zdravotným postihnutím na rok 2014 až 2020 a návrh na jeho aktualizáciu.
 

BOD 5.

K bodu 5. Súhrnná správa o stave rodovej rovnosti za rok 2017 (ďalej len „správa o rodovej rovnosti“ )informovala v zastúpení pána ministra práce, sociálnych vecí a rodiny SR pani Oľga Pietruchová, riaditeľka rodovej rovnosti a rovnosti príležitostí MPSVaR SR.
Správa o rodovej rovnosti sa pre rok 2017 špecializuje na oblasť násilia na ženách a domáceho násilia. Ako boli členovia rady informovaní, tento materiál bol predložený do medzirezortného pripomienkového konania LP/2017/441, ktoré bolo ukončené a pripomienky z neho vyhodnotené a čiastočne zapracované.

V rámci politík EÚ bola správa o rodovej rovnosti za účelom posilňovania rodovej rovnosti doplnená o informácie týkajúce sa cielených opatrení Európskej komisie proti násiliu na ženách. Nóvum, ktoré správa prináša, je že sa dopĺňa špecifickými indikátormi k násiliu na ženách v pomeroch Slovenskej republiky a ich päťročného vývoja. Zohľadňuje počty vyšetrovaných trestných činov s charakterom domáceho násilia za rok 2017 a s tým súvisiacu činnosť prokuratúry. Kapitola v správe o rodovej rovnosti venovaná službám na podporu obetí prináša výsledky monitoringu všeobecných a špecializovaných podporných služieb za uskutočnenia Koordinačno-metodického centra pre rodovo podmienené a domáce násilie a Linky pre ženy zažívajúce násilie.

Dáta z kľúčových ukazovateľov prezentovaných v tejto správe naznačujú pozitívny vývoj v priebehu rokov 2010 až 2017, prevalencia rodovo podmieneného násilia sa znížila, zatiaľ čo účinnosť systému postihovania tohto násilia sa zvýšila. Podiel ženskej populácie, ktorá má skúsenosti z domáceho násilia v poslednom roku zaznamenal pokles z 8% na úroveň 4%. Počet hlásených prípadov násilia na ženách sa zvýšil o 80%, avšak počet žien zabitých ich partnerom po miernom poklese v rokoch 2012 až 2016 na 3-6 ročne, opätovne v roku 2017 narástol na 9. Zvýšila sa dostupnosť služieb pre ženy a percento žien, ktoré vie vyhľadať pomoc, sa zvýšilo z 20 % a v roku 2011 na 54% v roku 2016.

Správa záverom demonštruje, že problematika násilia na ženách, najmä domáceho násilia zostáva najväčšou výzvou uplatňovania ľudských práv žien a rodovej rovnosti.

Rada uznesením č.197 jednohlasne vzala na vedomie Súhrnnú správu o stave rodovej rovnosti za rok 2017.


BOD 6.

K 6.bodu programu zasadnutia predseda rady informoval členov o novele zákona o Slovenskom národnom stredisku pre ľudské práva.

Ministerstvo spravodlivosti SR predložilo 18. apríla 2018 legislatívny návrh LP/2018/234 zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon NRSR č.308/1993 Z.z. o zriadení Slovenského národného strediska pre ľudské práva v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 564/2001 Z.z. o verejnom ochrancovi práv v znení neskorších predpisov (ďalej len „novela zákona“ alebo  „legislatívny zámer“) do medzirezortného pripomienkového konania, ktoré bolo ukončené dňa 10.05.2018 v súvislosti s plnením úlohy B.11. z uznesenia vlády SR č.71 z 18.februára 2015 k návrhu Celoštátnej stratégie ochrany a podpory ľudských práv v Slovenskej republike v znení uznesenia vlády SR č. 467/2015 a uznesenia SR č. 70/2016 (ďalej len „plnenie úlohy z uznesenia“)

Novela zákona pôvodne počítala s prechodom niektorých kompetencií Slovenského národného strediska pre ľudské práva (National Human Rights Institution – NHRI) na verejnú ochrankyňu práv (ďalej len „VOP“), čím mala zároveň kancelária verejného ochranu práv získať aj všetky súvisiace kompetencie a úlohy, ako to stanovujú Parížske princípy.

Po skončení medzirezortného pripomienkového konania boli uskutočnené rozporové konania, v rámci ktorých s plánovanými opatreniami týkajúcimi sa presunu kompetencií na verejného ochrancu práv zásadne nesúhlasili ministerstvo školstva, ministerstvo obrany, Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, Slovenské národné stredisko pre ľudské práva, verejnosť formou hromadnej pripomienky a Konferencia biskupov Slovenska.

Zásadnú pripomienku ministerstvu spravodlivosti vznieslo rovnako Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo financií) s argumentáciou kvantifikovaného negatívneho vplyvu na rozpočet verejnej správy, keďže legislatívny zámer návrhu zákona počítal s finančným a administratívno-personálnym zabezpečením za účelom plnohodnotného výkonu nových úloh.

Ministerstvo spravodlivosti pokračovalo v rokovaní formou otvoreného dialógu s ministerstvom financií a vzhľadom na uvedené zásadné pripomienky predloží do legislatívneho procesu opätovne novelu zákona, ktorá by pôsobnosť NHRI a Equality Body zachovala na Slovenskom národnom stredisku pre ľudské práva aj s ohľadom na skutočnosť, že ministerstvo pripravuje ratifikáciu Opčného protokolu k Dohovoru proti mučeniu a inému neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu, z ktorej v budúcnosti vyplynú nové úlohy najmä pre verejného ochrancu práv.
V tejto súvislosti požiadalo ministerstvo spravodlivosti o odklad úlohy z uznesenia vlády do 31.12.2018, čím sa umožňuje poskytnúť priestor pre širšiu verejnosť zaujímať stanoviská k navrhovanému legislatívnemu procesu.

Rada pristúpila k hlasovaniu o tomto bode programu a uznesením č.198 vzala na vedomie Informáciu k novele zákona o Slovenskom národnom stredisku pre ľudské práva.


BOD 7.

K bodu 7. Správa o prerokovaní jedenástej a dvanástej periodickej správy Slovenskej republiky k Medzinárodnému dohovoru o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie a návrh subjektov zodpovedných za realizáciu odporúčaní obsiahnutých v Záverečnom stanovisku Výboru OSN na odstránenie rasovej diskriminácie (ďalej len „Správa o odstránení rasovej diskriminácie“) informovala v zastúpení štátneho tajomníka ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky (ďalej len „MZVaEZ SR“) pani Barbara Illková, generálna riaditeľka sekcie medzinárodnoprávnej, konzulárnej a krízového manažmentu MZVaEZ SR. 

Správa o odstránení rasovej diskriminácie bola prezentovaná 28. a 29. novembra 2017 v Ženeve v rámci 94. zasadnutia Výboru OSN na odstránenie rasovej diskriminácie (ďalej len „výbor OSN“),  ktorý následne zverejnil 8. decembra 2017 záverečné stanovisko k správe Slovenskej republiky o odstránení rasovej diskriminácie, súčasťou ktorého je i 20 tematických odporúčaní.

Odporúčania výboru OSN pre Slovenskú republiku sa týkajú najmä efektívneho uplatňovania antidiskriminačného zákona, prieťahov v súdnom konaní, odškodňovania obetí rasovo motivovaných trestných činov, otázky nenávistných prejavov, otázky zneužívania právomoci orgánov činných v trestnom konaní, zavedenia monitorovacieho mechanizmu na vyšetrovanie trestných činov v policajných zložkách a postavenia národnostných menšín – najmä práva Rómskej menšiny na zdravie, či prístup k vzdelaniu a bývaniu.
Výbor OSN súčasne požiadal Slovenskú republiku, aby mu do 1 roka od zverejnenia odporúčaní poskytla informácie o implementácii 2 odporúčaní.

Odporúčanie č. 14(a), v zmysle ktorého sa Slovenskej republike odporúča prijať účinné opatrenia na predchádzanie a boj proti nenávistným prejavom, vrátane zabezpečenia, že právne predpisy budú zodpovedať medzinárodným štandardom, aby sa predchádzalo, trestalo alebo zabránilo akýmkoľvek prejavom rasizmu v médiách, najmä na internete.

Odporúčanie č. 22 (b) - v súlade s predchádzajúcim odporúčaním (CERD/C/CO/9-10, ods.12) výbor OSN nalieha na zmluvný štát, aby prijal cielené opatrenia s cieľom ukončenia rezidenčnej segregácie postihujúcej Rómov, vrátane výslovného zákazu múrov, ktoré oddeľujú rómske a nerómske komunity a aby vyvodzoval zodpovednosť miestnych orgánov, ktoré podporujú alebo prijímajú segregačné politiky.

Vecne príslušní ministri boli 10. januára 2018 o žiadosti Výboru OSN týkajúcej sa odporúčaní č. 14 (a) a č.22 (b) informovaní. MZVaEZ SR zorganizovalo koordinačnú poradu 13. februára 2018, na ktorej boli prerokované otázky participácie rezortov pri plnení jednotlivých odporúčaní. K určeniu gestorstva k odporúčaniu 22 (b) sa uskutočnila porada 27. marca 2018, na ktorej bolo dohodnuté, že nositeľmi úlohy budú spoločne ministerstvo dopravy, ministerstvo vnútra a Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity.
Návrh predkladaného materiálu bol z povahy veci prekonzultovaný s jednotlivými vecne príslušnými ministerstvami a následne v období od 20. apríla do 4. mája 2018 bol predmetom medzirezortného pripomienkového konania LP/2018/237, kedy v rámci rozporových konaní prišlo k doriešeniu vznesených zásadných pripomienok vzájomnou dohodou zúčastnených strán.
Účelom správy o odstránení rasovej diskriminácie je informovať členov rady a následne členov vlády o priebehu a výsledkoch prerokovania správy, ako aj zadefinovať úlohy a prostredníctvom kompetentných rezortov zabezpečiť implementáciu odporúčaní výboru.
Rada uznesením č. 199 vzala na vedomie materiál „Správa o prerokovaní jedenástej a dvanástej periodickej správy SR k Medzinárodnému dohovoru o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie a návrh subjektov zodpovedných za realizáciu odporúčaní obsiahnutých v záverečnom stanovisku Výboru OSN na odstránenie rasovej diskriminácie a súčasne odporúča vláde SR schváliť predložený materiál „Správa o prerokovaní jedenástej a dvanástej periodickej správy SR k Medzinárodnému dohovoru o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie a návrh subjektov zodpovedných za realizáciu odporúčaní obsiahnutých v záverečnom stanovisku Výboru OSN na odstránenie rasovej diskriminácie.

BOD 8.
 

Ôsmym bodom programu zasadnutia generálna riaditeľka sekcie medzinárodnoprávnej, konzulárnej a krízového manažmentu MZVaEZ SR v zastúpení štátneho tajomníka MZVaEZ SR informovala o Piatej správe o implementácií Európskej charty regionálnych alebo menšinových jazykov v Slovenskej republike (ďalej len „správa o regionálnych alebo menšinových jazykoch“).

Správu vypracovalo MZVaEZ SR v spolupráci s vecne príslušnými orgánmi štátnej správy, najmä s Ministerstvom kultúry SR, Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu SR, Ministerstvom vnútra SR, Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Ministerstvom zdravotníctva SR, Úradom splnomocnenca vlády SR pre národnostné menšiny a Úradom splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity. Predloženie implementačnej správy je súčasťou kontrolného mechanizmu vytvoreného v súlade s čl. 15 Európskej charty regionálnych alebo menšinových jazykov.

 Správa o regionálnych alebo menšinových jazykoch bola predmetom medzirezortného pripomienkového konania  LP/2018/259 od 02.05. do 16.05.2018. Východiskom pri vypracúvaní piatej správy bolo odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy o uplatňovaní charty Slovenskou republikou CM/RecCHL(2016)2, ako aj hodnotiaca správa Výboru expertov MIN-LANG (2015)23. Piata správa o implementácii charty Slovenskou republikou obsahuje aktualizované a komplexné informácie o stave a situácii regionálnych alebo menšinových jazykov na Slovensku. Je zameraná predovšetkým na prezentáciu aktuálneho stavu a vývoja legislatívy, ako i spoločenskej praxe v oblasti ochrany a podpory regionálnych alebo menšinových jazykov.

Rada pristúpila k hlasovaniu o tomto bode zasadnutia a uznesením č.200 zobrala na vedomie materiál „ Piata správa o implementácií Európskej charty regionálnych alebo menšinových jazykov“ a rovnako odporúča vláde Slovenskej republiky schváliť predložený materiál „ Piata správa o implementácií Európskej charty regionálnych alebo menšinových jazykov.“


BOD 9.  

V bode 9. Rôzne neboli zo strany členov rady prijímané uznesenia. Tajomník rady informoval, že uznesením vlády SR č.220 z 9. mája 2018 k Dodatku č.1 k Štatútu Rady vlády SR pre Agendu 2030 pre udržateľný rozvoj (ďalej len „Rada vlády pre Agendu 2030“) sa doplnil člen Rady vlády pre Agendu 2030 o zástupcu Rady vlády Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť v zmysle čl.4 ods.4 písm. ee) štatútu Rady vlády pre Agendu 2030. Členovia za zástupcu rady do Rady vlády pre Agendu 2030 konsenzuálne navrhli pána Branislava Mamojku, podpredsedu Výboru pre osoby so zdravotným postihnutím.

Následne tajomník rady predstavil informáciu o dotačnej schéme ministerstva spravodlivosti za rok 2018 na presadzovanie, podporu a ochranu ľudských práv a slobôd a na predchádzanie všetkým formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatným prejavom intolerancie. Ministerstvo spravodlivosti dostalo celkovo 122 žiadostí o dotáciu, z toho 59 bolo postúpených na rokovanie s ústnou prezentáciou projektu žiadateľa za hodnotenia 14 členmi komisie (7 zástupcov z ministerstiev a iných štátnych orgánov a 7 zástupcov z občianskej spoločnosti). Výsledkom bolo 42 podporených žiadostí s celkovou výškou poskytnutej dotácie 769 500,- Eur.

Posledným bodom v časti Rôzne bola otázka k vecnému zámeru reformy opatrovníctva v Slovenskej republike. Nateraz nie je záväzne potvrdený termín, v rámci ktorého má vláda Slovenskej republiky vziať materiál na svojom rokovaní na vedomie, potvrdiť východiská uvedené v zámere a ustáliť základné tézy pripravovanej reformy, najmä pokiaľ ide o návrhy právnych predpisov potrebných na implementáciu reformy opatrovníctva dospelých a ochrany seniorov v Slovenskej republike.
 
Predseda rady záverom poďakoval členom rady a ukončil 30. zasadnutie rady.

(1) V čase koncipovania infomateriálu bol zákon o výkone správy v oblasti informačných technológií verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov predložený do medzirezortného pripomienkového konania LP 2018/473 v dátume od 02.07.2018 do 11.07.2018.

24863