35. rokovanie Rady - 20.06.2019

Informácia o 35. zasadnutí  Rady vlády Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť
 
Dňa 20. júna 2019 sa v priestoroch hotela Sorea Regia uskutočnilo 35. zasadnutie rady.
Podpredsedníčka rady a štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti SR Edita Pfundtner otvorila zasadnutie a vyzvala na hlasovanie k návrhu programu zasadnutia rady.

Program bol schválený v nasledujúcom znení:

1. Informácia zo zasadnutí výborov

2. Súhrnná správa o stave rodovej rovnosti na Slovensku za rok 2018 (predkladá minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR)

3. Štvrtá periodická správa Slovenskej republiky o implementácii Dohovoru OSN proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu  (predkladá štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR)

4. Informácia k materiálu Vízia a stratégia rozvoja Slovenska do roku 2030 (predkladá Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu)

5. Návrhy expertov rady (predkladá podpredseda rady za občiansku spoločnosť)

a) Návrh uznesenia rady k potrebe novelizácie zákona č. 180/2014 Z.z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákona č. 181/2014 Z.z. o volebnej kampani a o zmene a doplnení zákona č. 85/2005 Z.z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov z dôvodu dodržiavania niektorých základných práv a slobôd zaručených Ústavou SR

b) Diskusia k návrhu zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky (LP/2019/399)

6. Rôzne

- Informácia o príprave na ratifikáciu OP-CAT
- Informácia o návrhoch na ratifikáciu Protokolu 12 a Protokolu 16 k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

BOD I.

V prvom bode programu podpredsedníčka rady a štátna tajomníčka Ministerstva spravodlivosti SR informovala, že ministerstvu boli doručené informácie zo zasadnutí Výboru pre národnostné menšiny a etnické skupiny, Výboru pre rodovú rovnosť, Výboru pre deti a mládež, Výboru pre osoby so zdravotným postihnutím, Výbor pre predchádzanie a elimináciu rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatných foriem intolerancie, Výboru pre výskum, vzdelávanie a výchovu v oblasti ľudských práv a rozvojového vzdelávania, ktoré zasadali v medzisesionálnom období. Informácie z týchto výborov boli následne v elektronickej podobe doručené všetkým členom rady. Zasadnutie Výboru pre práva lesieb, gejov, bisexuálnych, transrodových a intersexuálnych osôb (ďalej len „výbor LGBTI“) bolo naplánované až po uskutočnení rady, t.j. na dátum 27.6.2019. Podpredsedníčka rady dala priestor a vyzvala členov rady aj na ústne prezentovanie dôležitých informácií zo zasadnutí výborov.

Za Výbor pre rodovú rovnosť (ďalej len „VRR“) vystúpila jeho podpredsedníčka a členka rady Adriana Mesochoritisová, ktorá predniesla informáciu, že VRR zobral na svojom zasadnutí uznesením na vedomie Súhrnnú správu o stave rodovej rovnosti za rok 2018, Informáciu o výzvach a projektoch v oblasti rodovej rovnosti z OP Ľudské zdroje, diskutoval o odporúčaniach a návrhoch na zlepšenie financovania mimovládnych neziskových organizácií pôsobiacich v téme rodovej rovnosti a ľudských práv žien prostredníctvom zmien v dotačnej schéme Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Výbor schválil uznesením č. 66 Vyhlásenie k Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu predložené členkami komory za mimovládne neziskové organizácie.

Informáciu zo zasadnutia Výboru pre národnostné menšiny a etnické skupiny (ďalej len „VNMES“)prezentoval podpredseda VNMES Ján Milan Pilip, ktorý pre členov rady zhrnul najdôležitejšie uznesenia prijaté výborom na poslednom zasadnutí. Výbor uložil povinnosť všetkým členom VNMES za štátnu správu, aby dvakrát ročne predkladali na zasadnutiach výboru informáciu o plnení záväzkov vyplývajúcich z Rámcového dohovoru na ochranu národnostných menšín a o plnení záväzkov vyplývajúcich z Európskej charty regionálnych alebo menšinových jazykov a odporúčaní Výboru ministrov Rady Európy. VNMES zobral na vedomie informáciu o návrhu zákona o sčítaní obyvateľov, domov a bytov v roku 2021 a schválil Správu o postavení a právach príslušníkov národnostných menšín za obdobie rokov 2017 – 2018.

Za Výbor pre detí a mládež (ďalej len „VPM“) vystúpil Peter Guráň, ktorý informoval, že VPM zobral na vedomie záverečné výstupy pracovnej skupiny poverenej vypracovaním Národného akčného plánu pre deti, ktorý bude nadväzovať na Národný akčný plán pre deti na roky 2013 – 2017 a ukončenie mandátu tejto pracovnej skupiny; zároveň odporučil predĺženie mandátu pracovnej skupiny pre tvorbu mechanizmu participácie detí a mládeže na tvorbe politík a monitoringu uplatňovania Dohovoru o právach dieťaťa a doplnenie členiek pracovnej skupiny uznesením č. 58. Na zasadnutí bola vzatá na vedomie aj informáciu o príprave návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 453/2003 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti.
Informácie z ostatných výborov neboli na zasadnutí ústne prezentované.

Záverom tohto bodu p. Mesochoritisová navrhla pozmeňujúci návrh uznesenia, ktorý dopĺňal pôvodné uznesenie o bod B., ktorým sa rada mala pridať k podpore uznesenia Výboru pre rodovú rovnosť č. 66 zo 6. júna 2019 k Vyhláseniu Výboru pre rodovú rovnosť k Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu.

Uvedená navrhovaná zmena nebola podporená nadpolovičnou väčšinou prítomných členov a rada preto následne pristúpila opätovne k hlasovaniu o pôvodnom znení uznesenia.
Rada č. 219 vzala na vedomie informácie zo zasadnutí výborov.
 
BOD II.
 
V druhom bode programu zasadnutia rady predstavil štátny tajomník MPSVaR SR Ivan Švejna v zastúpení ministra práce, sociálnych vecí a rodiny materiál: Súhrnná správa o stave rodovej rovnosti na Slovensku za rok 2018 (ďalej len „správa o rodovej rovnosti“) na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 337/2014. Predložený materiál je už v poradí jedenástou správou, ktorá sa zameriava na analýzu problematiky rodovej rovnosti na trhu práce a diverzity. Pomenúva teoretické východiská v oblasti rodovej rovnosti na trhu práce, následky nerovnosti na trhu práce, analyzuje dáta v danej oblasti a porovnáva situáciu v Slovenskej republike s priemerom Európskej Únie. Ako štátny tajomník ďalej uviedol, podľa výsledkov uvedených v správe o rodovej rovnosti vyplýva, že rodové rozdiely a určité znevýhodnenie žien v pracovnom a verejnom živote pretrvávajú aj v súčasnom období a to i napriek zákonom, ktoré majú zabezpečovať rovnaké zaobchádzanie.

Správa o rodovej rovnosti bola predložená na rokovanie vlády ako informatívny materiál, teda neprechádzala medzirezortným pripomienkovým konaním, ale iba pripomienkovým konaním vo Výbore pre rodovú rovnosť dňa 6. júna 2019 a na rokovaní rady.
 
Rada pristúpila k hlasovaniu a uznesením č. 220 zobrala na vedomie Súhrnnú správu o stave rodovej rovnosti na Slovensku za rok 2018 a súčasne rada vlády požiadala vedúceho Úradu vlády SR o informáciu k dôvodom nezaradenia Súhrnnej správy o stave rodovej rovnosti na Slovensku za rok 2017 a Správy o plnení opatrení vyplývajúcich z Národného akčného plánu pre deti na roky 2013 až 2017 za rok 2017 na rokovanie vlády SR do ďalšieho zasadnutia.
 
 
BOD III.
 
V bode tri vystúpila v rámci programu generálna riaditeľka sekcie medzinárodnoprávnej, konzulárnej a krízového manažmentu Barbara Illková v zastúpení štátneho tajomníka MZVaEZ SR Františka Ružičku, ktorá predstavila materiál Štvrtá periodická správa Slovenskej republiky o implementácii Dohovoru OSN proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu.
Správa bola vypracovaná MZVaEZ SR na základe podkladov vecne príslušných štátnych orgánov a inštitúcií a na základe usmernenia OSN pre vypracovávanie týchto periodických správ. Štátna správa informuje o konkrétnych krokoch, ktoré vláda Slovenskej republiky vykonala v danej oblasti za obdobie rokov 2015 až 2019. Vzťahuje sa preto ku všetkým oblastiam verejného spoločenského života a realizovaným opatreniam, kde môže dôjsť reálne k porušeniam tohto základného absolútneho práva, teda ku všetkým miestam, kde dochádza k legálnej detencii. Prvýkrát bola použitá tzv. zjednodušená procedúra predkladania periodickej správy Výboru OSN proti mučeniu. Táto procedúra spočíva v tom, že výbor pred plánovaným prerokovaním periodickej správy zašle príslušnej krajine zoznam otázok.

Pani generálna riaditeľa sa ďalej vyjadrila aj k obsahovému rozdeleniu správy. Správa je rozdelená do štyroch klastrov. Témy sa vzťahujú na otázku zlého zaobchádzania so zadržanými a osobami pozbavenými slobody vo väzniciach. Druhou témou je obchodovanie s ľuďmi, tretia sa vzťahuje k záväzkom štátu vo vzťahu k zlému zaobchádzaniu, t.j. venuje sa tým častiam, kedy dochádza k porušovaniu tohto práva zo strany jednotlivca a reflektuje horizontálny efekt alebo pozitívnu povinnosť štátu dodržiavať práva jednotlivcov. Posledný klaster, ktorému sa správa venuje a v širokom formáte podáva informácie o výchove a vzdelávaní v oblasti predchádzania fenoménu mučenia.
 
Rada uznesením č. 221 zobrala na vedomie materiál „Štvrtá periodická správa o implementácii Dohovoru OSN proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu.“
 
BOD IV.
 
V rámci štvrtého bodu programu predstavil za Úrad podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu Juraj Kubica z odboru strategického plánovania pracovný materiál s názvom Vízia a stratégia rozvoja Slovenska do roku 2030.
 
Uznesením vlády SR č. 273 z 13. júna 2018, bod. B.1 bolo uložené podpredsedovi vlády SR pre investície a informatizáciu v spolupráci s členmi vlády a vedúcim Úradu vlády SR pripraviť a predložiť vláde SR Víziu a stratégiu rozvoja Slovenska do roku 2030.
Materiál má svoj základ v Národných prioritách implementácie Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj, ktoré boli rovnako schválené uznesením č. 273/2018.  Zameriava sa predovšetkým na vzdelanie pre dôstojný život, smerovanie k znalostnej a environmentálne udržateľnej ekonomike pri demografických zmenách a meniacom sa globálom prostredí, na prijatie opatrení na znižovanie chudoby, presadzovanie sociálnej inklúzie, budovaní udržateľných sídiel, regiónov a krajín v kontexte zmien klímy, dodržiavaním princípov právneho štátu, demokracie a bezpečnosti.

Vízia a stratégia rozvoja Slovenska svojím dlhodobým zameraním a obsahom zavádza dlhodobé a vzájomne previazané strategické riadenie a plánovanie na všetkých úrovniach verejnej správy. Materiál je založený na štyroch kľúčových princípoch a to udržateľnosť, rovnováha medzi dostupnými zdrojmi a ich využitím, priority kvality života pred hospodárskym rastom, efektívnosť založená na synergii a integrácia politík a ich nástrojov.
 
Rada k tomuto bodu prijala uznesenie č.222, ktorým vzala na vedomie informáciu k materiálu Vízia a stratégia rozvoja Slovenska do roku 2030.
 
BOD V. a)
 
Podpredseda rady za občiansku spoločnosť Kalmán Petőcz spolu s členom rady Michalom Davalom predniesli na zasadnutí rady návrh k potrebe novelizácie zákona č. 180/2014 Z.z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „volebný zákon“) a zákona č. 181/2014 Z.z. o volebnej kampani a o zmene a doplnení zákona č.85/2005 Z.z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov (ďalej len „ zákon o volebnej kampani“) z dôvodu dodržiavania niektorých základných práv a slobôd zaručených Ústavou SR.

Svoj návrh podopierali argumentami, že súčasné znenie volebného zákona môže byť diskriminačné voči občanom a občiankam Slovenskej republiky s trvalým pobytom v zahraničí ako aj tým, ktorí sa v deň konania volieb nachádzajú mimo územia Slovenskej republiky, z dôvodu, že hlasovanie poštou je umožnené len v prípade volieb do Národnej rady Slovenskej republiky a v prípade hlasovania v referende, avšak nie v prípade volieb prezidenta a volieb do Európskeho parlamentu. Osobitne diskriminačným označili i súčasné znenie volebného zákona voči skupine mladých ľudí študujúcich  a pracujúcich v zahraničí, ktorí tvoria výraznú časť občanov a občianok SR zdržiavajúcich sa v zahraničí. Rovnako dodávajú, že súčasné znenie zákona o volebnej kampani, osobitne ustanovenia o zákaze volebnej kampane v čase 48 hodín pred začiatkom hlasovania a ustanovenie o zákaze zverejňovania prieskumov verejnej mienky v čase 14 dní pred dňom konania volieb môže byť neprípustným obmedzením práva občanov a občianok na informácie, neprípustným obmedzením slobody prejavu a neprípustným obmedzením slobodnej súťaže politických síl.
Ďalej navrhovali zriadiť pracovnú skupinu k občianskym a politickým právam v zmysle uznesenia rady č. 195 z 28. júna 2018, ktorá by sa okrem iného zaoberala aj predmetnou problematikou.
 
V tomto bode programu v rámci diskusie vystúpila Ing. Eva Chmelová, riaditeľka odboru volieb, referenda a politických strán Ministerstva vnútra SR (ďalej len „MV SR“)  v zastúpení štátneho tajomníka MV SR. Ako informovala členov rady, ministerstvo vnútra ako gestor zákona č. 180/2014 Z.z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov už začalo s prípravou novely zákona tak, aby voliči s pobytom v zahraničí mohli uplatňovať svoje aktívne volebné práva aj zo zahraničia. Navrhuje sa pripraviť novela k vyššie uvedenému zákonu, ktorá umožní hlasovanie poštou zo zahraničia vo voľbách do Európskeho parlamentu a vo voľbách prezidenta SR.

Pokiaľ ide o zákon č. 181/2014 Z.z. o volebnej kampani a o zmene a doplnení zákona č.85/2005 Z.z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov, ministerstvo vnútra neuvažuje o zmene ustanovení týkajúcich sa obmedzenia zverejňovania informácií o kandidujúcich subjektoch ako aj o zrušení tzv. volebného moratória (stanovenia konca volebnej kampane 48 hodín predo dňom konania volieb).
 
Pani riaditeľka súčasne uviedla, že v čase konania zasadnutia, ministerstvo vnútra predložilo na predbežné pripomienkové konanie zmenu vyhlášky, ktorá bude upravovať výšku odmeny pre členov okrskových volebných komisií, s tým, že sa bude mierne rozlišovať aj odmena člena komisie, odmena predsedu komisie a odmena zapisovateľa komisie.
 
Rada uznesením č. 223 okrem iného navrhuje predsedovi rady zriadiť pracovnú skupinu k občianskym a politickým právam do 12. septembra 2019, ministerke vnútra ako gestorke príslušných zákonov poskytnúť súčinnosť pracovnej skupine pri plnení úlohy pri vypracovaní analýzy oboch zákonov.
 
BOD V. b)
 
Člen rady p. Laco Oravec v zastúpení pána Martina Macka, podpredsedu Výboru pre LGBTI predniesol pripomienky organizácií Iniciatíva Inakosť, Dúhový PRIDE Bratislava, Nomantinels, Saplinq (PRIDE Košice), Transfúzia a Post Bellum k návrhu zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky (LP/2019//399).

Vo svojich pripomienkach tieto organizácie navrhovali presun dotačného programu podpory kultúrnej aktivity osôb so zdravotným postihnutím alebo inak znevýhodnených skupín obyvateľstva pod niektorý z nezávislých fondov v rezorte MK SK (Fond na podporu umenia alebo Fond na podporu kultúry národnostných menšín) alebo pod samostatný nový verejnoprávny fond. Druhá predkladaná pripomienka smerovala k definícii pojmu kultúrna aktivita osôb so zdravotným postihnutím alebo inak znevýhodnených skupín obyvateľstva. Nesúhlasia so zavedením podmienky, že kultúrnou aktivitou ľudí so zdravotným postihnutím alebo inak znevýhodnených osôb môže byť principiálne iba aktivita, ktorú priamo vykonávajú tieto osoby alebo je pre nich konaná, t.j. nedotýka sa rôznych aktivít smerovaných primárne na verejnosť a rovnako nie sú v návrhu zákona vymenované konkrétne druhy aktivít. Navrhujú preto ponechať uvedenú definíciu v jej širokom spektre a rovnako i charakter poskytovaných aktivít.

Ďalšie predkladané pripomienky boli zacielené na transparentnosť celého procesu poskytovania dotácií, ktorú je možné zabezpečiť z pohľadu organizácií len zverejňovaním informácií, ktoré budú jednoznačné, zrozumiteľné, ľahko prístupné a ktoré možno jednoducho analyzovať. (t.j. uviesť účel poskytnutej dotácie, výšku požadovanej sumy dotácie, výšku komisiou odporučenej sumy dotácie, výšku sumy poskytnutej dotácie, poradie žiadosti dosiahnutého na základe kritérií pre posudzovanie a vyhodnocovanie žiadostí a projektov s uvedením dosiahnutého celkového bodového hodnotenia komisie, zoznam žiadostí, na ktoré sa neposkytla dotácia s uvedením dôvodu neschválenia dotácie.) Posledná pripomienka zdôrazňuje myšlienku nediskriminácie, t.j. poskytovanie dotácií vrátane posudzovania a vyhodnocovania žiadostí v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania.
 
V diskusii vystúpil aj štátny tajomník MK SR Konrád Rigó, ktorý uviedol, že návrh dotačného zákona nahrádza doterajší zákon č. 434/2010 Z.z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ktorý sa zmeriava na úpravu niektorých doterajších ustanovení zákona vzhľadom na aplikačné problémy v súvislosti s poskytovaním dotácií, upravuje podmienky poskytovania dotácií, zavádza sankcie za porušenie povinností a rovnako sleduje znižovanie administratívnej záťaže pre žiadateľov o poskytnutie dotácie. Vzhľadom na rozsah úprav a prehľadnosť sa namiesto novelizácie doterajšieho zákona navrhuje predložiť nové legislatívne znenie zákona.
Ako ďalej štátny tajomník uviedol, návrh dotačného zákona počíta s tým, že dotačná schéma kultúry znevýhodnených skupín zostane na MK SR, rovnako ako kultúrne dedičstvo, podpora kultúrneho dedičstva, obnova národných kultúrnych pamiatok, kreatívny priemysel a kultúrne poukazy.
 
K tomuto bodu rada neprijímala žiadne uznesenie.
 
RÔZNE
 
V bode Rôzne zasadnutia rady vystúpil tajomník rady Marián Filčík, ktorý členov rady informoval k aktuálnej situácii vo veci príprav na ratifikáciu Opčného protokolu k Dohovoru proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu (ďalej len „OP - CAT“).
 
Dňa 12. septembra 2018 bola Ministerstvu spravodlivosti SR vládou uložená úloha vykonať právnu analýzu OP-CAT a v prípade potreby predložiť na rokovanie vlády návrh potrebných legislatívnych úprav na zabezpečenie vykonávania OP-CAT do 31. decembra 2018. Ministerstvu bolo súčasne v septembri 2018 po rokovaní vlády odporučené, aby v rámci príprav na ratifikáciu OP-CAT bola úloha zriadenia národného preventívneho mechanizmu rozdelená medzi kanceláriu Verejného ochrancu práv, Úrad komisára pre deti a Úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím.

14. decembra 2018 Slovenská republika podpísala OP-CAT. Následne listom zo dňa 27. decembra 2018 bol predsedom vlády SR umožnený odklad uloženej úlohy do 31. augusta 2019. Vzhľadom k rozdeleniu pôsobnosti z národného preventívneho mechanizmu medzi 3 inštitúcie bola zriadená pracovná skupina zastúpená reprezentantmi  z kancelárie Verejného ochrancu práv, Úradu komisára pre deti, Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím, Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR a Ministerstva spravodlivosti SR.

20. februára 2019 sa uskutočnilo prvé rokovanie pracovnej skupiny, 26. apríla sa uskutočnilo druhé stretnutie a 30. mája sa uskutočnilo doposiaľ posledné stretnutie, na ktorom sa zúčastnili aj zástupcovia Ministerstva financií SR. Cieľom stretnutí pracovnej skupiny bolo vytvoriť najvhodnejší model národného preventívneho mechanizmu s ohľadom na podmienky a potreby Slovenskej republiky. Vo výsledku je predkladaný návrh do určitej miery, najmä v spôsobe vymedzenia pôsobnosti národného preventívneho mechanizmu, inšpirovaný českou právnou úpravou, avšak špecifické je rozdelenie kompetencií medzi tri subjekty. Ministerstvo spravodlivosti má za to, že práve rozdelenie kompetencií národného preventívneho mechanizmu medzi Verejného ochrancu práv, komisára pre deti a komisára pre osoby so zdravotným postihnutím zabezpečí zvýšenú garanciu práv osôb pozbavených slobody alebo umiestnených v zariadeniach, ktoré nemôžu slobodne opustiť, prípadne ľudí odkázaných na starostlivosť v takýchto zariadeniach.

Pripravovaný návrh zákona počíta s určitou dvojitou subsidiaritou. Komisár pre deti bude svoju pôsobnosť vykonávať v miestach, kde sa nachádzajú alebo sa môžu nachádzať maloletí. Komisár pre osoby so zdravotným postihnutím svoje právomoci bude môcť uplatniť v miestach, kde sa nachádzajú, resp. sa môžu nachádzať zdravotne postihnuté osoby za podmienky, že v týchto miestach už nie je daná pôsobnosť komisára pre deti. Komisár pre osoby so zdravotným postihnutím je tiež príslušný na výkon oprávnení národného preventívneho mechanizmu v miestach, v ktorých sa nachádzajú alebo sa môžu nachádzať seniori obmedzení na slobode v dôsledku odkázanosti na poskytovanú starostlivosť.

Verejný ochranca práv bude plniť úlohy národného preventívneho mechanizmu v miestach, v ktorých nie je daná pôsobnosť komisárov. Pôsobnosť komisárov pri výkone národného preventívneho mechanizmu bude upravená v ich spoločnom zákone, pôsobnosť Verejného ochrancu práv v zákone o verejnom ochrancovi práv. Novela sa v zmysle Opčného protokolu v nevyhnutnej miere dotkne aj zákona o výkone väzby, zákona o výkone trestu odňatia slobody a zákona o zdravotnej starostlivosti a službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. 29. mája 2019 bola ministerstvom zverejnená predbežná informácia PI/2019/159. Pripravovaný návrh plánuje MS SR predložiť do MPK v júli 2019 a v prípade prijatia legislatívnych zmien vládou a Národnou radou SR, účinnosť nadobudne 1. januára 2021.

Tajomník rady vystúpil v bode rôzne aj k informácii o návrhoch na ratifikáciu
Protokolu č.12 a Protokolu č.16 k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Ako úvodom v tejto súvislosti uviedol, ministerstvo sa uznesením vlády Slovenskej republiky č. 540 z 28. novembra 2018 stalo gestorom úloh, ktorými sa ukladá ministrovi spravodlivosti predložiť na rokovanie vlády návrhy na ratifikáciu dvoch dodatkových protokolov k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“). Ide o protokoly č. 12 a 16 k dohovoru.V nadväznosti na vyššie uvedené ministerstvo vypracovalo interné analýzy k obom protokolom a následne vyhotovilo návrhy na ratifikáciu k nim.

Protokolom č. 16 sa rozširuje právomoc Európskeho súdu pre ľudské práva podávať poradné stanoviská členským štátom Rady Európy, ktoré pristúpia k tomuto protokolu. O vydanie poradného stanoviska môžu žiadať „najvyššie súdy a tribunály Vysokých zmluvných strán, tak ako sú stanovené v súlade s článkom 10“, a to k zásadným otázkam týkajúcich sa výkladu alebo uplatňovania práv a slobôd uvedených v dohovore alebo jeho protokoloch.

Protokolom č. 12 sa rozširuje ochrana pred diskrimináciou poskytovaná Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v čl. 14, ktorý poskytuje ochranu pred diskrimináciou pri užívaní práv a slobôd priznaných dohovorom. V zmysle čl. 1 protokolu sa ochrana pred diskrimináciou rozširuje na užívanie všetkých práv, ktoré vyplývajú z národnej legislatívy.

Oba protokoly boli predmetom predbežného pripomienkového konania (z dôvodu identifikovania pozitívneho sociálneho vplyvu týchto materiálov). Stála pracovná komisia na posudzovanie vybraných vplyvov vyjadrila pri oboch materiáloch súhlasné stanovisko bez potreby zmien a doplnení.

Oba protokoly boli predmetom medzirezortného pripomienkového konania. Lehota na pripomienkovanie pre Protokol č. 16 (LP/2019/487) bola od 17. júna 2019 do 08. júla 2019a pre Protokol č. 12 ( LP/2019/514 ) od 1. júla 2019 do 22. júla 2019.

Materiály k obom protokolom majú byť predložené na rokovanie vlády SR do 31. júla 2019.

Podpredsedníčka rady záverom poďakovala všetkým členom rady a ukončila 35. zasadnutie rady.