Informáciu z 37. zasadnutia Rady vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť

17.12.2019

Dňa 12. decembra 2019 sa v hoteli Sorea Regia konalo 37. zasadnutie Rady vlády Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť (ďalej len „rada“), v rámci ktorého bola zároveň odovzdaná cena ministra spravodlivosti SR za významný prínos v oblasti ľudských práv.

Podpredsedníčka rady a štátna tajomníčka Ministerstva spravodlivosti SR Edita Pfundtner otvorila zasadnutie a vyzvala na hlasovanie o návrhu programu zasadnutia rady.
Program bol schválený v nasledujúcom znení:

- Odovzdávanie ceny ministra spravodlivosti SR za významný prínos v oblasti ľudských práv
1. Informácia zo zasadnutí výborov

2. Informácia o návšteve Európskej komisie proti rasizmu a intolerancii (ECRI) v Slovenskej republike (predkladá štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR)

3. Informácia o napĺňaní strategických cieľov Národnej stratégie na ochranu detí pred násilím a o činnosti Národného koordinačného strediska pre riešenie problematiky násilia na deťoch a návrhu aktualizácie Národnej stratégie na ochranu detí pred násilím (predkladá minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR)

4. Informácia o aktuálnom stave Národnej koncepcie ochrany detí v digitálnom priestore a Akčného plánu k Národnej koncepcii ochrany detí v digitálnom priestore na roky 2020 – 2021 (predkladá minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR)

5. Návrhy expertov rady (predkladá člen rady p. Michal Davala)
A) List komisárky Rady Európy z novembra 2019 adresovaný NR SR
B) Návrh uznesenia k volebnej kampani pred voľbami v roku 2020
C) Návrh uznesenia k novele zákona o volebnej kampani
D) Informácia MS SR o opatreniach na posilnenie nezávislosti a nestrannosti súdov

6. Rôzne
- Informácia vo veci prípravy Dohovoru o právach seniorov (predkladá štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR)
- Informácia o dotačnej schéme Ministerstva spravodlivosti SR za rok 2018 na presadzovanie, podporu a ochranu ľudských práv a slobôd a na predchádzanie všetkých formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatným prejavom intolerancie
 
Úvodom 37. zasadnutia rady, štátna tajomníčka Ministerstva spravodlivosti SR (ďalej len „MS SR“ alebo „ministerstvo“) Edita Pfundtner ako podpredsedníčka rady v zastúpení ministra spravodlivosti SR odovzdala cenu ministra spravodlivosti za významný prínos v oblasti ľudských práv, ktorá sa každoročne udeľuje pri príležitosti osláv Medzinárodného dňa ľudských práv. Cieľom tohto ocenenia je pripomenúť si významnú a náročnú prácu expertov a občianskych aktivistov pôsobiacich v oblasti presadzovania ľudských práv, ako aj oceniť bežných ľudí, ktoré sa stali obeťou porušovania ľudských práv a svojím životným príbehom prispeli k zvýšeniu povedomia o význame ľudských práv v Slovenskej republike. V roku 2019 bola cena udelená prof. MUDr. Pavlovi Traubnerovi PhD., ktorý svojím výnimočným životným príbehom a celoživotnou angažovanosťou prispieva k zvyšovaniu povedomia o význame ľudských práv v Slovenskej republike.

BOD I.

V prvom bode programu podpredsedníčka rady informovala, že ministerstvu boli doručené informácie zo zasadnutí výborov (Výboru pre národnostné menšiny a etnické skupiny; Výboru pre rodovú rovnosť; Výboru pre osoby so zdravotným postihnutím; Výboru pre deti a mládež, Výbor pre LGBTI), ktoré boli následne v elektronickej podobe doručené všetkým členom rady. Výbor pre výskum, vzdelávanie a výchovu v oblasti ľudských práv a rozvojového vzdelávania zasadal až 9. decembra 2019 (výbor nebol uznášania schopný), závery preto neboli členom rady zaslané. Výbor pre predchádzanie a elimináciu rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatných foriem intolerancie v medzisesionálnom období nezasadal. Podpredsedníčka rady pri tejto príležitosti zároveň dala priestor a vyzvala aj na ústne prezentovanie dôležitých informácií zo zasadnutí výborov.
V rámci tohto bodu programu vystúpil splnomocnenec vlády SR pre národnostné menšiny pán László Bukovszky, ktorý predniesol závery z 35. zasadnutia Výboru pre národnostné menšiny a etnické skupiny (ďalej len „výbor pre národnostné menšiny“). Ako úvodom uviedol, výbor pre národnostné menšiny prijal 4 uznesenia. Jedným z najdôležitejších prijatých uznesení bolo uznesenie č. 149, ktorým členovia za rusínsku menšinu požiadali ministerku kultúry Slovenskej republiky, aby podala požadované vysvetlenie zo svojej vecnej pôsobnosti o priebehu výberového konania na funkciu riaditeľa Múzea kultúry rusínskej menšiny v Prešove. Uznesením č. 150 výbor pre národnostné menšiny zobral na vedomie návrh legislatívneho zámeru zákona o národnostných menšinách a podporil filozofiu predloženého návrhu legislatívneho zámeru zákona o národnostných menšinách a zaviazal svojich členov zabezpečiť čo najširšiu informovanosť v organizáciách národnostných menšín a v jednotlivých rezortoch o návrhu legislatívneho zámeru zákona o národnostných menšinách. Informácia o plnení Akčného plánu ochrany práv osôb patriacich k národnostných menšinám a etnickým skupinám na roky 2016 – 2020 bola vzatá na vedomie uznesením č. 151. Posledným uznesením č.152 výbor zobral na vedomie Informáciu o činnosti Fondu na podporu kultúry národnostných menšín.
V rámci informácií vystúpil aj štátny tajomník Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR (ďalej len „ministerstvo školstva“), ktorý členov rady informoval o zasadnutí Výboru pre výskum, vzdelávanie a výchovu v oblasti ľudských práv. Ako uviedol, výbor nebol uznášaniaschopný, a preto neprijímal žiadne uznesenia, ale v prezentácií jednotlivých bodov sa pokračovalo. V rámci programu bola prednesená informácia o systémovom modeli tvorby kulikulárnych dokumentov, ďalej bola riaditeľom odboru prevencie kriminality Ministerstva vnútra SR Ing. Halcinom predstavená online aplikácia venovaná holokaustu a pracovným táborom v Seredi, ktorá má slúžiť ako pomôcka pre žiakov základných a stredných škôl. V poslednom treťom bode bol prezentovaný dokument: Proces zapájania mladých ľudí do rozhodovania pani Szabóovou z Nadácie otvorenej spoločnosti.
Ako uviedol člen Výboru pre predchádzanie a elimináciu rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatných foriem intolerancie (ďalej len „VRAX“), Ing. Jozef Halcin, VRAX v medzisesionálnom období nezasadal.  Súčasne však uviedol, že v súčasnosti je pripravovaná nová koncepcia boja proti extrémizmu, ktorá sa rozširuje o tému radikalizácie. Na tejto koncepcii spolupracovalo celkovo 27 odborníkov z jednotlivých inštitúcií (štátnych aj samosprávnych), mimovládnych organizácií, zástupcovia SAV, zástupcovia medzinárodných organizácií a zahraničných fakúlt.

Záverom tohto bodu programu bolo prijaté uznesenie č. 228, ktorým rada zobrala na vedomie informáciu zo zasadnutí výborov.

BOD II.
 
Druhým bodom programu zasadnutia rady informovala pani Barbara Illková, generálna riaditeľka sekcie medzinárodnoprávnej, konzulárnej a krízového manažmentu Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR (ďalej len „MZVaEZ SR“) v zastúpení štátneho tajomníka Františka Ružičku o priebehu návštevy Európskej komisie proti rasizmu a intolerancii Rady Európy (ďalej len „ECRI“) v Slovenskej republike, ktorá sa konala 18. – 22. septembra 2019. V rámci tzv. country-by-monitoringu hodnotí ECRI jednotlivé členské krajiny Rady Európy a  na základe hodnotení predkladá situačné správy o pokroku pri plnení odporúčaní týkajúcich sa boja proti rasizmu a intolerancii a ich sprievodným negatívnym fenoménom. Slovenskú republiku navštívila delegácia ECRI v zložení troch členov a zvyšného kolektívu ECRI. Program návštevy bol rozdelený medzi Bratislavu a Košice na základe požiadavky členov ECRI.
Ako ďalej generálna riaditeľka uviedla, ECRI tiež z povahy veci a z povahy svojho mandátu skúma situáciu a opatrenia prijaté pre nediskrimináciu vo vzťahu k LGBTI osobám. V prípade návštevy Slovenska sa ECRI navyše venovala aj téme postavenia a reforme Slovenského národného strediska pre ľudské práva, zberu a spracovaniu dát rasovo motivovaných trestných činov a otázke segregácie rómskych detí vo vzdelávaní. Delegácia ECRI absolvovala v Bratislave rokovania so zástupcami jednotlivých rezortov a inštitúcií. Členovia delegácie ECRI sa detailne zaujímali o prípady policajného násilia voči Rómom, o súdne konania spadajúce do rámca záujmu ECRI a o situáciu v oblasti nediskriminácie LGBTI. Diskutovanými oblasťami boli tiež možnosti riešenia problému šírenia nenávisti a rasistických výrokov na internete, pripravované opatrenia a politika vlády SR v oblasti predchádzania radikalizácie a extrémizmu, ako i otázka integrácie a inklúzie. Informácie získané počas návštevy budú tvoriť podklad pre vypracovanie šiestej situačnej správy ECRI o Slovensku. Návrh správy by mal byť k dispozícii v marci 2020 na jeho pripomienkovanie zo strany inštitúcií Slovenskej republiky. Prijatie správy plénom ECRI sa predpokladá v júni nasledujúceho roka a jej zverejnenie prostredníctvom výboru zástupcov ministrov Rady Európy v septembri alebo októbri 2020.
 
Rada následne pristúpila k hlasovaniu, ktorým jednoznačne prijala uznesenie č. 229, ktorým zobrala na vedomie informáciu o návšteve Európskej komisie proti rasizmu a intolerancii (ECRI) v Slovenskej republike, ktorá sa uskutočnila od 18. do 22. novembra 2019.
 
BOD III.
 
V bode tri programu vystúpil štátny tajomník Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR (ďalej len „MPSVaR SR“) pán Ivan Švejna v zastúpení podpredsedu rady a ministra práce, sociálnych vecí a rodiny SR, ktorý predniesol Informáciu o napĺňaní strategických cieľov Národnej stratégie na ochranu detí pred násilím a o činnosti Národného koordinačného strediska pre riešenie problematiky násilia na deťoch a návrhu aktualizácie Národnej stratégie na ochranu detí pred násilím.
Na úvod svojho príspevku pán štátny tajomník uviedol, že Informácia o napĺňaní strategických cieľov Národnej stratégie na ochranu detí pred násilím a o činnosti Národného koordinačného strediska pre riešenie problematiky násilia hodnotí obdobie od 1. apríla 2017 do 31. marca 2019.
S ohľadom na identifikované potreby z aplikačnej praxe sa zároveň predkladá návrh na aktualizáciu Národnej stratégie na ochranu detí pred násilím, ktorého hlavnou úlohou je najmä reflektovať výzvy vyplývajúce z doterajšieho plnenia úloh na národnej ako i miestnej úrovni, riešiť aktuálne otázky vyskytujúce sa v problematike ochrany detí pred násilím vyplývajúce zo spolupráce na nadnárodnej úrovni a záväzky vyplývajúce z ratifikácie Dohovoru Rady Európy o ochrane detí pred sexuálnym vykorisťovaním a sexuálnym zneužívaním (Lanzarotský dohovor). Aktualizácia materiálu rovnako spočíva i v návrhu predloženia nových úloh pri zachovaní štruktúry strategických cieľov, merateľných ukazovateľov, termínov plnenia úloh, ako i presune úloh v rámci strategických cieľov na odpovedajúcejšie miesto. Materiál bol doplnený o komplexné výsledky výskumu prevalencie násilia páchaného na deťoch realizovaného Inštitútom pre výskum práce a rodiny v spolupráci s Výskumným ústavom detskej psychológia a patopsychológie v prvej polovici v roku 2017.
 
Rada záverom k tomuto bodu zasadnutia prijala uznesenie č. 230, ktorým zobrala na vedomie Informáciu o napĺňaní strategických cieľov Národnej stratégie na ochranu detí pred násilím a o činnosti Národného koordinačného strediska pre riešenie problematiky násilia na deťoch a návrhu aktualizácie Národnej stratégie na ochranu detí pred násilím a súčasne týmto uznesením odporučila vláde SR uvedenú informáciu schváliť po vyhodnotení MPK.
 
BOD IV.
 
V bode štyri zasadnutia rady vystúpil opätovne štátny tajomník MPSVaR SR Ivan Švejna, ktorý členom rady prezentoval Informáciu k aktuálnom stave Národnej koncepcie ochrany detí v digitálnom priestore a Akčný plán k Národnej koncepcii ochrany detí v digitálnom priestore na roky 2020 – 2021 (ďalej len „NK v digitálnom priestore“).
 
NK v digitálnom priestore sa predkladá v súlade s uznesením vlády SR č. 474 zo dňa 11. októbra 2017, strategický cieľ č. 3 – Predchádzanie inštitucionálneho a systémového porušovania práv dieťaťa. Zameriava sa najmä na riziká a ochranu v digitálnom priestore, s cieľom podporovať efektívne opatrenia v oblasti prevencie, zvyšovania povedomia, potláčanie počítačovej kriminality, vzdelávania, opatrení v inštitucionálnej oblasti, spolupráca a koordinácia medzi dotknutými subjektmi.

Ako ďalej vo svojom príspevku štátny tajomník uviedol, vzhľadom na skutočnosť, že ide o rýchlo sa vyvíjajúcu sa oblasť, NK v digitálnom priestore predkladá opatrenia, ktoré budú zohľadnené v krátkodobých akčných plánoch.  Ku koncepcii budú vytvorené 3 akčné plány na obdobie dvoch rokov s prihliadnutím na aktuálny vývoj situácie ochrany a ohrozenia detí v digitálnom priestore (Akčné plány na roky 2020 – 2021, 2022 – 2023, 2024- 2025).
Aktuálne sa spolu s NK ochrany detí v digitálnom priestore predkladá na schválenie Akčný plán k Národnej koncepcii ochrany detí v digitálnom priestore na roky 2020 – 2021.
NK v digitálnom priestore vychádza z poznania európskej a medzinárodnej problematiky v danej oblasti a sčasti reflektuje na Odporúčanie CM/Rec (2018) 7 Výboru ministrov Rady Európy členským štátom o usmerneniach o rešpektovaní, ochrane a plnení práv dieťaťa v digitálnom prostredí, ako aj na aktuálne prebiehajúce druhé monitorovacie kolo implementácie Lanzarotského dohovoru, ktoré sa zameriava na ochranu detí pred sexuálnym vykorisťovaním a sexuálnym zneužívaním prostredníctvom informačno-komunikačných technológií.
Rada následne pristúpila k hlasovaniu o tomto bode zasadnutia, čím bolo prijaté uznesenie č.231, ktorým rada zobrala na vedomie Informáciu o aktuálnom stave Národnej koncepcie ochrany detí v digitálnom priestore a Akčného plánu k Národnej koncepcii ochrany detí v digitálnom priestore na roky 2020 – 2021 a súčasne odporučila vláde SR uvedený materiál schváliť po jeho vyhodnotení v MPK.
 
BOD V.
 
V rámci piateho bodu programu bolo predstavených niekoľko návrhov na uznesenia rady koncipovaných expertmi za občiansku spoločnosti v rade.
 
V bode A) programu vystúpila členka rady a podpredsedníčka Výboru pre rodovú rovnosť pani Adriana Mesochoritisová, ktorá predstavila návrh uznesenia rady, ktorý reagoval na list komisárky Rady Európy pre ľudské práva (ďalej len „komisárka“) zo dňa 26.11.2019 adresovaný Národnej rade Slovenskej republiky (ďalej len „ NR SR“).
Ako vo svojom príspevku uviedla, na pôde NR SR bolo v roku 2019 predložených celkovo 6 poslaneckých návrhov a k nim ďalšie pozmeňovacie návrhy, ktoré sa dotýkali obmedzenia prístupu žien k bezpečnej interrupcii a okliešťovaniu reprodukčných práv žien. Na túto situáciu reagovali tak mimovládne organizácie pôsobiace na Slovensku v oblasti rodovej rovnosti a ľudských práv žien, ako i zahraničné medzinárodné ľudsko-právne inštitúcie, s ohľadom na členstvo a záväzky vyplývajúce Slovenskej republike z medzinárodných resp. regionálnych ľudsko-právnych inštitúcií a zmlúv.
Ako ďalej uviedla podpredsedníčka Výboru pre rodovú rovnosť, v období pred zasadnutím rady bol taktiež adresovaný list vláde SR od osobitného spravodajcu OSN pre právo na zdravie a Pracovnej skupiny OSN pre diskrimináciu žien a dievčat k návrhu politickej strany SNS k sprísňovaniu prístupu k bezpečným interrupciám a obmedzovaniu reprodukčných práv žien.
Oba uvedené listy reagovali na poslanecké návrhy, ktoré boli v NR SR predložené a svojím obsahom neboli súladné s Dohovorom o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (ďalej len „dohovor“). Dohovor zaručuje ženám právo slobodne a zodpovedne sa rozhodnúť o počte a čase narodenia svojich detí a mať prístup k informáciám, vzdelaniu a prostriedkom, ktoré im umožnia uplatňovať uvedené práva.
Komisárka vo svojom liste vyjadrila svoje obavy, že ak by poslanecké návrhy boli prijaté na pôde NR SR, tie by bolo možné považovať za nesúladné s medzinárodným právom ako i s usmerneniami svetovej zdravotníckej organizácie, ktoré hovoria o tom, že interrupčné poradenstvo by nemalo byť direktívne alebo neobjektívne. Rovnako komisárka v liste zdôrazňuje, že zamedzenie prístupu žien k legálnej interrupčnej starostlivosti ohrozuje práva žien, a preto vyzýva NR SR, aby zamietla všetky uvedené návrhy a súčasne ju žiada, aby všetky prijaté zákony a politiky boli v súlade s platnými európskymi medzinárodnými normami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
S ohľadom na všetko vyššie uvedené preto experti rady predložili na zasadnutie rady návrh uznesenia, ktorý navrhoval prerokovať a vziať na vedomie list komisárky k sprísneniu prístupu k bezpečným interrupciám a obmedzovaniu reprodukčných práv žien, zároveň odporúčal všetkým vecne príslušným rezortom oboznámiť sa s odporúčaniami komisárky adresovanými v liste NR SR a odporúčal všetkým politickým stranám a hnutiam, kandidátom na poslancov a kandidátkam na poslankyne, aby do svojich volebných programov, ktoré môžu byť pretavené do programového vyhlásenia vlády SR po voľbách, zahrnuli aj snahu o posilnenie rodovej rovnosti v SR, vrátane rešpektovania reprodukčných práv žien.
V diskusii k návrhu uznesenia vystúpil štátny tajomník ministerstva školstva pán Peter Krajňák v zastúpení podpredsedníčky rady a ministerky školstva, ktorý v diskusii k uvedenému návrhu uznesenia prezentoval procedurálny návrh hlasovať o jednotlivých častiach návrhu uznesenia oddelene. Na základe uvedeného preto podpredsedníčka rady Edita Pfundtner iniciovala hlasovanie o tom, či členovia rady súhlasia s hlasovaním o uznesení v jeho jednotlivých častiach. Tento návrh nebol podporený nadpolovičnou väčšinou hlasujúcich členov rady, preto podpredsedníčka rady dala opätovne hlasovať o návrhu uznesenia v jeho pôvodnom znení, ktoré bolo podporené. Rada prijala k tomuto bodu uznesenieč. 232 .
 
 
V bode V.B) programu vystúpil člen rady pán Michal Davala, ktorý predstavil návrh uznesenia k volebnej kampani pred voľbami do NR SR, ktoré sa budú konať 29.2.2020. Koncipovaný návrh predovšetkým odporúčal všetkým politickým stranám a hnutiam, kandidátom na poslancov a kandidátkam na poslankyne, resp. všetkým subjektom vystupujúcim v rámci kampane v prospech alebo neprospech kandidátov a kandidátok, vrátane cirkví a náboženských spoločností, zástupcov občianskej spoločnosti, orgánov verejnej moci, zástupcov zamestnávateľov a zamestnancov, aby neboli prvkom politického boja útoky na základné ľudské práva a slobody; návrh súčasne odporúčal, aby všetky vyššie uvedené osoby  zahrnuli do svojich volebných programov opatrenia na dosiahnutie dôslednej ochrany a podpory ľudských práv na všetkých úrovniach výkonu verejnej moci; aby v ich verbálnych a iných prejavov počas predvolebnej kampane neboli prítomné prvky antisemitizmu, homofóbie, neznášanlivosti a iných foriem intolerancie voči akejkoľvek skupine, osobitne voči národnostným a etnickým skupinám, migrantom a migrantkám, LGBTI komunite, náboženským menšinám, a aby sa takýchto prejavov zdržali. Posledná časť uznesenia súčasne odporúča uvedeným osobám, aby v rámci volebnej kampane nepodporovali a nešírili dezinformácie týkajúce sa tém násilia na ženách a tém o rodovej rovnosti, resp. ochrany reprodukčných práv žien.

Rada hlasovaním prijala uznesenie č. 233, ktorým odporučila návrh uznesenia v jeho pôvodnom znení koncipovaný expertmi rady.
 
V bode V.C) programu zasadnutia rady predstavil člen rady pán Michal Davala návrh uznesenia k schváleniu zákazu zverejňovania prieskumov verejnej mienky v trvaní 50 dní pred dňom konania volieb. Ako vo svojom príspevku prezentoval, časť A. návrhu uznesenia vychádzala a odkazovala na uznesenie rady č. 223 prijaté 20. júna 2019 (ďalej len „uznesenie z júna 2019“). Ako ďalej uviedol, týmto návrhom sa súčasne opakovane konštatuje (v súlade s uznesením z júna 2019),  že znenie ustanovenia o zákaze zverejňovania prieskumov verejnej mienky v čase 14 dní pred dňom konania volieb (respektíve až 50 dní) môže byť neprípustným obmedzením práva občanov a občianok na informácie, neprípustným obmedzením slobody prejavu a neprípustným obmedzením slobodnej súťaže politických síl, čo potvrdzuje aj existujúca judikatúra ústavných súdov iných demokratických štátov a Európskeho súdu pre ľudské práva.
Vo svojej argumentácii pán Davala poukazoval i na odporúčanie Benátskej komisie, resp. parlamentného zhromaždenia Rady Európy, v ktorom sa  uvádza, že ak už obmedzovať prístup k informáciám, tak by to malo byť maximálne jeden deň pred voľbami. Prezentovaný návrh uznesenia expertov v rade v jeho pôvodnej časti C. navrhoval zásadne odsúdiť prijatie novely zákona o volebnej kampani, ktorým sa predĺžil zákaz zverejňovania prieskumov verejnej mienky na obdobie až 50 dní pred dňom konania volieb bez akejkoľvek odbornej diskusie z vyššie uvedených dôvodov aplikujúcich sa na zákaz v trvaní 14 dní. Zároveň  návrh odsudzoval všetky legislatívne aktivity, ktorých cieľom je obmedzovanie dosiahnutého štandardu v oblasti občianskych, politických, hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv a slobôd v Slovenskej republike.
Podaný návrh uznesenia členovia rady odôvodňovali i na podklade štatútu rady, v ktorej sa okrem iného hovorí, že rada sa spolupodieľa na koordinácii rezortných politík a aktivít ústredných orgánov štátnej správy v oblasti ľudských práv a rada zaujíma a zverejňuje stanoviská k aktuálnym otázkam v oblasti ľudských práv.
V diskusii k návrhu uznesenia vystúpil člen rady pán Ing. Halcin, v zastúpení štátneho tajomníka Ministerstva vnútra SR (ďalej len „MV SR“), ktorý uviedol, že MV SR nebolo navrhovateľom predmetnej novely zákona, nakoľko sa jedná o poslanecký návrh a teda v uvedenom procese nemá žiadny mandát na to, aby za MV SR zaujímal nejaké stanovisko, i s ohľadom na podaný podnet prezidentky SR na Ústavný súd SR (ďalej len „ÚS SR“) vo veci preskúmania súladu novely zákona o volebnej kampani s Ústavou SR, resp. o pozastavenie účinnosť novely do vydania rozhodnutia Ústavným súdom Slovenskej republiky.

V priebehu diskusie bola niektorými členmi rady vznesená požiadavka o zmenu formulácie časti C. návrhu uznesenia zo: zásadne odsudzuje na nesúhlasí s prijatím novely zákona o volebnej kampani.

Záverom tohto bodu bolo prijatie uznesenia č. 234, ktorým rada pripomína uznesenie z januára 2019, súčasne ním opakovane konštatuje, že ustanovenie o zákaze zverejňovania prieskumov verejnej mienky môže byť neprípustným obmedzením práva občanov a občianok na informácie a nesúhlasí s prijatím novely zákona o volebnej kampani, ktorá predĺžila zákaz zverejňovania prieskumov verejnej mienky.
 
BOD V.D)
 
Členovia rady za občiansku spoločnosť sa pred uskutočnením 37. zasadnutia rady obrátili na sekretariát rady s požiadavkou o informovanie členov rady o opatreniach na posilnenie nezávislosti a nestrannosti súdov. Ministerstvo v tejto súvislosti pripravilo analýzu – Informáciu MS SR o nezávislosti súdnictva, ktorá bola zaslaná pred zasadnutím všetkým členom rady.
Ako informovala podpredsedníčka rady a štátna tajomníčka Edita Pfundtner, vláda SR dňa 28. novembra 2019 schválila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „novela“). Novela rozšírila doterajšie dôvody na dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu aj o situáciu, kedy je spochybnená sudcovská spôsobilosť takým spôsobom, že to vážne ohrozuje nezávislosť súdnictva a dobrú povesť súdnictva.
Návrh na dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu bude môcť v tomto prípade podať len minister spravodlivosti SR, predseda/ predsedníčka Súdnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „súdna rada“) a Najvyššieho súdu SR. O návrhu bude rozhodovať Súdna rada. Dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu môže v tomto prípade trvať, pokým trvajú dôvody pre dočasné pozastavenie, najviac však 6 mesiacov a môže byť predĺžené o ďalších 6 mesiacov (môže trvať v úhrne najviac jeden rok).  Dotknutý sudca musí byť vypočutý na zasadnutí Súdnej rady pred vydaním rozhodnutia o dočasnom pozastavení výkonu funkcie. Súdna rada bude môcť dočasné pozastavenie zrušiť, či už na návrh dotknutého sudcu, prípadne pôvodného navrhovateľa alebo aj bez návrhu. Sudca, ktorý bude namietať porušenie svojich základných práv alebo slobôd rozhodnutím Súdnej rady Slovenskej republiky sa môže v súlade s článkom 127 Ústavy Slovenskej republiky domáhať ochrany týchto práv sťažnosťou na ÚS SR.
Okrem tohto návrhu zákona dochádza k zrušenie tajného hlasovania Súdnej rady, t.j. všetky jej hlasovania budú od nadobudnutia účinnosti novely k 1.1. 2020 verejné.
Súčasne podpredsedníčka rady predstavila členom rady i Procesno-organizačný audit ministerstva a vybraných organizácií rezortu spravodlivosti a audit výkonu súdnej moci (ďalej len „projekt“). Ako ďalej uviedla, tento najväčší projekt sa realizuje od augusta roku 2016 a ukončený má byť do 31.12.2020.  Predmetný projekt je značne rozsiahly a jeho hlavným strategickým cieľom je vytvoriť podmienky na zvýšenie efektívnosti súdov, s cieľom zrýchlenia súdneho konania a riešenia efektívnosti fungovania súdneho systému, vrátane vytvorenia podmienok pre efektívnejší výkon súdov a zjednocovania pracovných postupov.
Ministerstvo spolupracuje pri tomto projekte s medzinárodnou organizáciou pri Rade Európy, Európskou komisiu pre efektívnu justíciu (CEPEJ).
Prioritnými témami boli profesionálny zber dát, fixné nastavenie zdrojov, ďalej pilotovanie rodinných súdov, lietajúci resp. hosťujúci sudcovia, riešenie starých exekúcií, IT podpora, vypracovanie súdnej mapy a návrh špecializácie súdov a sudcov.
Inštitút hosťujúceho sudcu bol zavedený do nášho právneho poriadku novelou zákona o sudcoch č. 282/2019 Z.z. Účelom legislatívnej zmeny bolo vytvoriť predpoklady pre riešenie situácií, ktoré dočasne negatívne ovplyvňujú fungovanie súdov tým, že spôsobujú dočasnú absenciu zákonného sudcu (napríklad materská alebo rodičovská dovolenka, prerušenie výkonu funkcie sudcu, stáž sudcu a pod.) Pokiaľ ide o pilotovanie rodinných súdov, ministerstvo sa snaží zaviesť tzv. Cochemský model pri riešení rodinnoprávnej agendy. Tento model sa podarilo presadiť na okresných súdoch v kraji Prešov, kde je veľký záujem o takéto riešenie sporov.
Vo svojom príspevku sa podpredsedníčka rady vyjadrila súčasne i k návrhu uznesenia rady koncipovaného členmi v rade za občiansku spoločnosť po vzájomnej diskusii s Ministerstvom spravodlivosti SR. Prezentovala súhlas s návrhom jeho znenia, s výhradou časti B.2 uznesenia, v ktorom sa odporúča ministerstvu zohľadniť odporúčania Európskej komisie pre efektívnu justíciu formulované v rámci realizácie projektu pri návrhu odporúčaní pre programové vyhlásenie vlády SR po voľbách, ktoré sa budú konať dňa 29. februára 2020. Ako uviedla, mnohé odporúčania v rámci realizácie projektu sú značne všeobecné a niektoré aj prekonané, resp. už zrealizované, nakoľko materiál k projektu bol vypracovaný ešte v roku 2017, t.j. ešte v čase keď experti z CEPEJ neabsolvovali face- to face stretnutia so sudcami na súdoch.
Niektorí členovia občianskej spoločnosti napriek uvedenému i naďalej zotrvávali na návrhu znenia uznesenia v jeho pôvodnom znení, obsahujúc aj časť uznesenia B.2 .
Rada po diskusii pristúpila preto k hlasovaniu o návrhu uznesenia bez časti B.2, ktorá nezískala dostatočnú podporu prítomných hlasujúcich členov. Následne sa preto hlasovalo o uznesení zahŕňajúc aj časť B.2 uznesenia.  Uznesenie č. 235 bolo prijaté v tomto znení:
Rada zobrala na vedomie informáciu Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o opatreniach prijatých na posilnenie princípu nezávislosti a nestrannosti a opatreniach na posilnenie súdnictva, ako aj informáciu Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o stave projektu „Procesno- organizačný audit Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky a vybraných organizácií rezortu spravodlivosti a audit výkonu súdnej moci“ a odporúča Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky pokračovať v prebiehajúcich prácach na plnení cieľov projektu, zohľadniť odporúčania Európskej komisie pre efektívnu justíciu, formulované v rámci realizácie projektu pri návrhu odporúčaní pre programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky po voľbách, ktoré sa budú konať dňa 29. februára 2020.

RÔZNE

V bode Rôzne vystúpila generálna riaditeľka sekcie medzinárodnoprávnej, konzulárnej a krízového manažmentu pani Barbara Illková v zastúpení štátneho tajomníka MZVaEZ SR, ktorá uviedla, že vzhľadom na podnet od pána Miloša Nemečka, z Rady vlády SR pre práva seniorov a prispôsobovanie verejných politík procesu starnutia, ktorý bol adresovaný na ostatnom 36. zasadnutí rady ohľadom prípravy zmluvného dokumentu, ktorý poskytuje ochranu práv seniorov z pohľadu ženevských inštitúcií, MZVaEZ pripravilo aktuálnu informáciu.

Ako pani generálna riaditeľka informovala, v Ženeve pôsobí nezávislá expertka pre ľudské práva starších osôb, ktorej mandát bol vytvorený rezolúciou Rady OSN pre ľudské práva v roku 2014. Dohliada predovšetkým na implementáciu ľudsko-právnych záväzkov na vnútroštátnej, regionálnej a medzinárodnej úrovni. Informuje Radu OSN pre ľudské práva o vývoji a výzvach súvisiacich s ochranou práv starších osôb a spolupracuje s pracovnou skupinou pre starnutie v New Yorku. Mandát nezávislej expertky je založený rezolúciou, ktorá vyzýva k organizácií podujatí venovaných právam starších osôb a spolupracuje s pracovnou skupinou pre starnutie v New Yorku.

Podľa informácie stálej misie Slovenskej republiky v Ženeve, nie je aktuálne na ženevskej pôde pripravovaný, respektívne negociovaný žiadny dokument, ktorý by mal medzinárodno-právne upravovať ochranu seniorov.

Ľudské práva seniorov sú spracúvané aj na newyorskej pôde OSN a práve v New Yorku existuje pracovná skupina pre starnutie, ktorá bola vytvorená rezolúciou Valného zhromaždenia v decembri 2010. Jej cieľom je posilnenie ochrany ľudských práv starších osôb prostredníctvom preskúmania existujúceho medzinárodného rámca ochrany ľudských práv  starších osôb. Okrem toho identifikuje možné medzery, a to, ako ich najlepšie riešiť a využiť pre zabezpečenie práv seniorov vrátane prípadného zváženia uskutočniteľnosti ďalších nástrojov a opatrení. Táto skupiny zasadá raz za rok a nasledujúce zasadnutie je plánované na 6.- 9. apríl 2020. Témou pripravovaného zasadnutia bude právo na prácu, prístup na trhu práce a prístup k spravodlivosti. Podľa informácie zo stálej misie Slovenskej republiky v New Yorku sa aktuálne v New Yorku nepripravuje žiaden zmluvný dokument pre oblasť práv seniorov, nakoľko nie je k danej problematike všeobecný konsenzus.

Tretí výbor Valného zhromaždenia OSN, ktorý sa vzťahuje k agende ľudských práv každoročne konsenzom prijíma rezolúciu k téme starnutia. Slovenská republika ju od roku 2016 konsponzoruje. Počas ostatného zasadnutia Valného zhromaždenia kosponzorovala Slovenská republika rezolúciu s názvom Follow Up k druhému svetovému zhromaždeniu starnutia spolu s ďalšími ôsmimi členskými štátmi Európskej Únie.

V bode rôzne rovnako vystúpil i tajomník rady, ktorý predniesol členom rady Informáciu o dotačnej schéme ministerstva za rok 2018 na presadzovanie, podporu a ochranu ľudských práv a slobôd a na predchádzanie všetkým formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatných prejavov intolerancie.
Sekretariát rady zaslal všetkým členom rady Prehľad vyhodnocujúcich informácií získaných od prijímateľov dotácií, ktoré sú súčasťou vyúčtovaní jednotlivých dotácií poskytnutých v roku 2018 (ďalej len „prehľad“). V rámci prehľadu sa prinášajú informácie o tom, aké projekty boli ministerstvom podporené, v akej celkovej výške poskytnutej dotácie, akej cieľovej skupine sa projekty venovali a čo bol hlavným cieľom projektov. Celkovo bolo podporených 42 projektov v celkovej sume 769 500,- Eur.

Pri tejto príležitosti tajomník súčasne členom rady prezentoval dotačnú výzvu na rok 2020, ktorej uzávierka bola 13. januára 2020. Celková výška alokovaných finančných prostriedkov zostáva nezmenená podľa vzoru minulých rokov.

Napriek tomu nastali drobné úpravy v dotačnej vyhláške, a teda podľa novej právnej úpravy sa na ústne vypočutie dostanú projekty, ktoré získali od hodnotiteľov z písomnej časti minimálne 50 bodov zo 100 možných. Jeden projekt bude súčasne hodnotený 4 hodnotiteľmi, z toho jeden bude vždy zamestnanec ministerstva. Do budúcna sa rovnako počíta so zverejňovaním informácie o dotačnej schéme za rok 2019.

Podpredsedníčka rady záverom poďakovala všetkým členom rady a ukončila 37. zasadnutie.

27201