Informácia zo 40. zasadnutia Rady vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť

08.12.2021

Dňa 18. októbra 2021 sa v Press Centre Úradu vlády SR v Bratislave konalo 40. zasadnutie Rady vlády Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť (ďalej len „rada“), ktorému predsedala predsedníčka rady a ministerka spravodlivosti SR, Mária Kolíková.
Predsedníčka rady otvorila zasadnutie a vyzvala na hlasovanie o návrhu programu zasadnutia rady.
Program bol schválený v nasledujúcom znení:
  1. Informácie zo zasadnutí výborov
  2. Informácia o plnení uznesenia č. 263 z 15. júla
  3. Informácia o šiestej Správe Európskej komisie proti rasizmu a intolerancii ECRI o Slovenskej republike (predkladá štátna tajomníčka ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR)
  4. Informácia k Priebežnému stavu plnenia odporúčaní adresovaných Slovenskej republike v rámci 3. kola univerzálneho periodického hodnotenia predkladaný v polovici hodnotiaceho cyklu (predkladá štátna tajomníčka ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí)
  5. Informácia zo zasadnutia pracovnej skupiny pre riešenie zmysluplnosti rady a jej účelu (predkladá ministerka spravodlivosti SR a predsedníčka rady)
  6. Informácia Slovenského národného strediska pre ľudské práva – európska dobrá prax ľudsko-právnych poradných orgánov vlád (predkladá členka rady a riaditeľka Slovenského národného strediska pre ľudské práva)
  7. Informácia k aktuálne riešenej ľudsko-právnej agende Slovenského národného strediska pre ľudské práva (predkladá členky rady a riaditeľka Slovenského národného strediska pre ľudské práva)
 

BOD I.

V prvom bode programu predsedníčka rady a ministerka spravodlivosti SR (ďalej len „ministerstvo“) Mária Kolíková uviedla prvý bod zasadnutia: Informáciu zo zasadnutí výborov. Materiály zo zasadnutí jednotlivých poradných orgánom rady za obdobie od ostatného riadneho zasadnutia rady boli zaslané všetkým členom a členkám rady pred zasadnutím na bližšie oboznámenie.

V rámci diskusie vystúpil podpredseda Výboru pre osoby so zdravotným postihnutím Branislav Mamojka, ktorý členov a členky rady informoval o poslednom zasadnutí Výboru pre osoby so zdravotným postihnutím v súvislosti s najdôležitejšími prijatými uzneseniami. Ako vo svojom príspevku uviedol, výbor sa zaoberal problematikou zubného ošetrenia pacientov s viacnásobným postihnutím v celkovej anestéze vo vzťahu k nedostupnosti poskytovania takýchto služieb. Nakoľko v priebehu zasadnutia výboru boli Ministerstvom zdravotníctva SR (ďalej len „MZ SR“) formulované návrhy, ktoré neboli vysporiadané na zasadnutí, výbor v tejto súvislosti prijal uznesenie č. 88 z 28. septembra 2021, ktorým poveril tajomníčku výboru, aby v spolupráci s MZ SR spresnili znenie návrhu uznesenia týkajúceho sa dofinancovania miezd zubných lekárov v zdravotníckych zariadeniach, s cieľom následne dať o ňom hlasovať formou per rollam. Ďalšie významné uznesenie sa týkalo informácii o plánoch podpory, stabilizácie a rozvoja sociálnych podnikov v Bratislavskom samosprávnom kraji. V rámci  tohto uznesenia bolo výborom odporúčané implementačnej agentúre Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR (ďalej len „MPSVaR SR“) vypracovať analýzu finančnej podpory sociálnych podnikov do 31. decembra 2021 a následne ju predložiť výboru na ďalšie zasadnutie.

V rámci tohto bodu vystúpil aj splnomocnenec vlády SR pre národnostné menšiny a člen rady László Bukovszky, ktorý informoval o poslednom zasadnutí Výboru pre národnostné menšiny a etnické skupiny, ktoré sa uskutočnilo dňa 21. septembra 2021. Ako uviedol, výbor zasadal už v novom zložení s ohľadom na voľby členov a členiek, ktoré sa uskutočnili v mesiaci júl. V rámci výboru bolo schválených 6 uznesení, z nich najvýznamnejšie sa týkalo aktuálnej prípravy návrhu zákon o postavení práv národnostných menšín, ktorý má byť pripravený do konca mája 2022. Výbor v tejto súvislosti zobral uznesením č. 183 na vedomie aktuálnu informáciu o príprave návrhu zákona o postavení národnostných menšín a uložil predsedovi výboru prerokovať znenie tohto návrhu zákona s členmi a členkami výboru na najbližšom zasadnutí, ktoré sa má uskutočniť dňa 3. decembra 2021.
Na záver bolo pristúpené k hlasovaniu o tomto bode zasadnutia.

Rada prijala jednohlasne uznesenie č. 269, ktorým zobrala na vedomie informáciu zo zasadnutí výborov.

BOD II.

V bode dva uviedla predsedníčka rady a ministerka spravodlivosti SR Informáciu k plneniu uznesenia č. 263 z 15. júla 2021. Ako sprostredkovala, na podklade predmetného uznesenia boli zodpovednostné rezorty povinné predložiť sekretariátu rady informáciu o dopadoch pandémie COVID-19 na základné ľudské práva a slobody, resp. uviesť opatrenia, ktoré budú z ich strany prijaté v prípade zhoršenia epidemiologickej situácie.

V diskusii vystúpil člen rady Michal Davala, ktorý nielen inicioval ale aj navrhol obsah predmetného prijatého uznesenia. Ako uviedol, cieľom uznesenia bolo primárne priniesť informáciu rade o dopadoch pandémie na konkrétne základné ľudské práva a slobody, a rovnako v týchto intenciách aj uvažovať o opatreniach, ktoré by bolo žiadúce prijať na minimalizovanie dopadov na ľudské práva a slobody, v prípade zhoršenia pandemickej situácie. V rámci svojho príspevku uviedol, že niektoré rezorty z jeho pohľadu v rámci poskytnutej informácie neinformovali vôbec k dopadom pandémie COVID-19 na konkrétne základné práva a slobody, a teda neuviedli ani, či prípadné opatrenia boli dostatočné, a či je tu priestor na zlepšenie do budúcnosti. Ocenil informáciu ministerstva, nakoľko prinieslo informáciu na podklade štatistických údajov a konkrétnych výpočtov o tom, ako prebiehali pojednávania na súdoch, do akej miery sa jednotlivé procesy natiahli a boli odročené. V tomto prípade boli preto dopady na základné právo (súdnu ochranu) pomenované konkrétne. Rovnako uviedol, že v rámci námetov na zlepšenie by bolo vhodné zjednotiť postup pre súdy, o tom, aké technické (protipandemické) opatrenia majú byť prijaté vo vzťahu k pojednávacím miestnostiam, aby sa tak predchádzalo zbytočným prieťahom v konaní, nakoľko je bežná prax, že dochádza k odročovaniu pojednávaní  napr. v dôsledku nerešpektovania protipandemických opatrení, či už zo strany procesných strán, prípadne aj zo strany súdu. Člen rady ďalej ocenil spracovanie správ z hľadiska kvality a obsahu od Ministerstva hospodárstva SR a  MPSVaR SR, v ktorých boli konkrétne opatrenia podrobne popísané.

V diskusii vystúpil aj člen rady Laco Oravec, ktorý zhodnotil, že jednou z funkcii rady by mala byť aj schopnosť viesť jednotlivé rezorty k sebareflexii o tom, kde môžu nastávať nejaké potencionálne ohrozenia ľudských práv a slobôd a vyvíjať úsilie na to, aby tieto úskalia bolo možné správne vyhodnocovať a reportovať, napr. aj rade ako poradnému orgánu vlády SR.

Následne pristúpila predsedníčka rady k hlasovaniu o tomto bode zasadnutia.

Rada uznesením č. 270 zobrala v zmysle bodu B uznesenia rady č. 263 z 15. júla 2021 informáciu o dopadoch pandémie COVID-19 na základné ľudské práva a slobody predloženú zodpovednostnými subjektami.

Predsedníčka rady následne s ohľadom na výsledky hlasovania k tomuto uzneseniu vyzvala 3 členov a členky rady, ktorí sa zdržali hlasovania o tomto bode, aby prípadne vyjadrili svoje dôvody, v dôsledku ktorých nepodporili predmetné uznesenie.

Verejná ochrankyňa práv a členka rady Mária Patakyová uviedla, že sa pri hlasovaní zdržala z toho dôvodu, že správy a informácie poskytnuté rezortami boli nerovnomerne vypracované z hľadiska kvality a tiež, že v niektorých prípadoch chýbala sebareflexia a absentovalo zamýšľané vyvodenie postupu pri zhoršení epidemiologickej situácie. Rovnako uviedla, že kancelária verejného ochrancu práv je v neustálom kontakte s jednotlivými ministerstvami ohľadom podnetov fyzických osôb a námetov, ktoré kancelária eviduje, a ktoré je potrebné z jej pohľadu vzájomne v kooperácii riešiť.

Členka rady Dagmar Horná uviedla, že sa zdržala hlasovania z toho dôvodu, že mnohé predložené správy neobsahujú konkrétne priblíženie opatrení, ktoré mienia rezorty prijať s ohľadom na dôsledky pandémie. Rovnako sa z jej pohľadu nereflektuje na prijaté správy za rok 2020 Slovenského národného strediska pre ľudské práva (ďalej len „Stredisko“) a Verejnej ochrankyne práv, ktoré prinášajú konkrétne prípady porušovania ľudských práv a reflektujú na podnety, ktoré obdržali tieto inštitúcie v rámci svojej činnosti od fyzických osôb

Člen rady Michal Davala predniesol, že sa zdržal z už pred tým prezentovaných dôvodov, a tiež aj v reakcii na to, do akej miery a v akom rozsahu rezorty berú na vedomie, že rada je poradný, koordinačný a konzultatívny orgán vlády SR, čo možno demonštrovať aj na kvalite prezentovaných výstupov zo strany jednotlivých zodpovednostných rezortov.

BOD III.

V treťom bode programu vystúpil generálny riaditeľ sekcie medzinárodných organizácii a ľudských práv Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí (ďalej len „MZVaEZ SR“) Juraj Podhorský v zastúpení členky rady a štátnej tajomníčky MZVaEZ SR Ingrid Brockovej, ktorý predstavil Informáciu o šiestej správe Európskej komisie proti rasizmu a intolerancii ECRI o Slovenskej republike.

Ako úvodom svojho príspevku prezentoval, Európska komisia proti rasizmu a intolerancii Rady Európy uskutočnila v roku 2019/2020 monitoring Slovenskej republiky. Išlo o riadne, v poradí už šieste monitorovacie kolo, ktoré bolo zamerané na efektívnu rovnosť a prístup k právam, na nenávistné prejavy a násilie motivované nenávisťou, na integráciu a inklúziu Rómov a migrantov a nediskrimináciu LGBTI osôb. K nosným témam boli doplnené aj otázky postavenia a reformy  Strediska, zberu a spracovania dát o rasovo motivovaných trestných činoch a otázky segregácie rómskych detí v školstve. Ako ďalej uviedol, delegácia ECRI sa stretla so zástupcami štátnej správy, samosprávy, Generálnej prokuratúry SR a ďalších inštitúcii SR, tiež aj so zástupcami nezávislých ľudsko-právnych inštitúcii a s predstaviteľmi niektorých mimovládnych organizácii.
ECRI zverejnila svoju šiestu správu 8. decembra 2020, v ktorej hodnotí celkovú úroveň dodržiavania ľudských práv v oblasti boja proti rasizmu a intolerancii a navrhuje odporúčania ako tento stav zlepšiť a ďalej rozvíjať. MZVaEZ SR spracovalo v rámci tzv. diskrétneho dialógu medzi Radou Európy a vecne príslušnými inštitúciami Slovenskej republiky stanovisko, ktoré je k správe ECRI pripojené. Ako uviedol generálny riaditeľ záverom svojho príhovoru, predložením tohto materiálu na rokovanie rady chcelo MZVaEZ SR naštartovať efektívny implementačný proces jednotlivých odporúčaní ECRI a upriamiť tak pozornosť vecne príslušných rezortov a inštitúcií SR na využitie týchto odporúčaní v aplikačnej praxi, a tak cielene zvýšiť rešpektovanie a ochranu ľudských práv v Slovenskej republike. Materiál nebol vzhľadom na informačný charakter predmetom pripomienkového konania.
V rámci diskusie vystúpil člen rady Michala Davala, ktorý uviedol, že ECRI identifikovala 2 najzásadnejšie a najrelevantnejšie odporúčania pre SR, a to jednak vypracovanie implementácie Akčného plánu pre LGBTI ľudí, ako aj odporúčanie na riadnu prípravu prechodu detí vo veku piatich rokov na povinné vzdelávanie, najmä v obciach s výrazným podielom rómskych detí. Súčasne upozornil aj na ďalšie odporúčania pre Slovenskú republiku, a to bod č. 15, ktorý odporúčal, aby slovenské orgány zásadným spôsobom posilnili nezávislosť Úradu inšpekčnej služby Policajného zboru. Zdôraznil, že treba mať na mysli nielen nezávislosť vonkajšiu od politickej moci, ale rovnako aj nezávislosť vnútornú v rámci úradu.

Následne rada pristúpila k hlasovaniu a prijala uznesenie č. 271, ktorým prerokovala a vzala na vedomie Informáciu o šiestej správe Európskej komisie proti rasizmu a intolerancii ECRI o Slovenskej republike a odporučila vecne príslušným rezortom a inštitúciám Slovenskej republiky oboznámiť sa s odporúčaniami Európskej komisie proti rasizmu a intolerancii ECRI adresovanými Slovenskej republike a využiť a zohľadniť ich vo svojej ďalšej činnosti.

BOD IV.

V bode štyri predsedníčka rady požiadala opätovne Juraja Podhorského o predstavenie materiálu Informácie k priebežnému plneniu odporúčaní adresovaných Slovenskej republike v rámci tretieho kola univerzálneho periodického hodnotenia Rady OSN pre ľudské práva, ktorý sa predkladá v polovici hodnotiaceho cyklu.

Ako generálny riaditeľ úvodom uviedol, vytvorením Rady OSN pre ľudské práva v roku 2006 došlo k posilneniu monitoringu dodržiavania ľudských práv. Jedným z dôležitých nástrojov je aj univerzálne periodické hodnotenie UPR. Slovenská republika bola predmetom tretieho kola hodnotenia UPR 28. januára 2019. V rámci tohto hodnotenia bolo SR daných 195 odporúčaní, ktoré sa týkali problematiky inklúzie rómskeho obyvateľstva a uplatňovania princípu rodovej rovnosti, či už v oblasti pracovnoprávnych vzťahov, ale aj rodovo podmieneného násilia, ako aj boja proti extrémizmu. Z celkového počtu odporúčaní odmietla Slovenská republika  len 19, z ktorých 9 odmietla iba čiastočne. Súčasne vláda SR uznesením č. 252 z 29. mája 2019 prijala stanovisko k jednotlivým odporúčaniam a Rada OSN pre ľudské práva toto stanovisko SR schválila 4. júla 2019. V súvislosti s prijatými odporúčaniami sa SR už po tretíkrát svojho hodnotenia v rámci UPR dobrovoľne zaviazala poskytnúť Rade prehľad o plnení odporúčaní v polovici hodnotiaceho cyklu. Prijatie tohto dobrovoľného záväzku bolo dôležitým krokom k zvyšovaniu ľudsko-právneho profilu SR, osobitne v kontexte znenia Slovenskej republiky za člena Rady OSN pre ľudské práva na obdobie 2018, 2020. Predkladaný informačný materiál predstavuje splnenie tohto dobrovoľného záväzku.

Materiál bol vypracovaný MZVaEZ SR z podkladov, ktoré mu poskytli gestori jednotlivých odporúčaní a ďalšie spolupracujúce subjekty. Obsahuje informácie o tom, ako sa jednotlivé informácie plnia. Vo fáze odpočtovania odporúčaní nie je podľa stanoviska sekretariátu Úradu vysokej komisárky pre ľudské práva možné meniť stanovisko Slovenskej republiky k jednotlivým odporúčaniam. Prekladaný materiál, ktorý Slovenská republiky prekladá dobrovoľne, je informačným materiálom. Po schválení vládou SR bude priebežný prehľad o implementácii odporúčaní zaslaný Rade OSN pre ľudské práva.
Po úvodnom príhovore generálneho riaditeľa následne predsedníčka rady otvorila diskusiu k tomuto bodu zasadnutia.

Ako prvý vystúpil Peter Guráň, podpredseda Výboru pre deti a mládež, ktorý vyjadril, že z jeho pohľadu chýba rade koncepcia ako pristupovať k predkladaným správam z hľadiska ich efektívneho zhodnotenia. Rovnako uviedol, že napr. v tomto prípade je dôležité sa sústrediť na kľúčové odporúčania pre Slovenskú republiku.

Ďalej vystúpil Martin Macko, podpredseda Výboru pre práva LGBTI osôb, ktorý uviedol, že z jeho pohľadu nemožno podporiť Informáciu k priebežnú plneniu odporúčaní, ani ju zobrať na vedomie z dôvodu rozporu, ktorý spočíva v tom, že Slovenská republika jednak prijala odporúčania týkajúce sa registrovaných partnerstiev, Akčného plánu pre LGBTI osoby a ďalšie politiky na podporu LGBTI osôb, ale realita nezodpovedá verejne deklarovaným stanoviskám vlády SR k predmetným odporúčaniam v rámci hodnotenia UPR.

Následne vystúpil člen rady Michal Davala, ktorý pripomenul, že 23. mája 2019 zasadala rada na mimoriadnom zasadnutí, v rámci ktorého zobrala na vedomie odporúčania dané Slovenskej republike v rámci tretieho periodického hodnotenia UPR. Na tomto zasadnutí prebiehala k odporúčaniam značne dynamická diskusia s ohľadom na to, ktoré z nich akceptovať, resp. čiastočne akceptovať, a na akom podklade. Uviedol, že aj túto informáciu o priebežnom plnení treba vnímať v procese implementácie, nakoľko nie je ešte ukončený celý implementačný legislatívny proces akceptovaných odporúčaní zo strany Slovenskej republiky. Rovnako vyjadril, že očakáva a dúfa, že v záverečnej fáze skutočne dôjde k súladu implementácie odporúčaní zo strany SR v takom rozsahu, ako bolo stanovisko vlády SR akceptované.  K tomu by z jeho pohľadu mohla účinne napomôcť aj rada ako koordinačný a odborný orgán vlády SR v zmysle jej štatútu.

Ďalej ako príklad uviedol pripomienku č. 103 z predbežnej informácie k plneniu odporúčaní, ktorá sleduje zlepšenie, rešpektovanie, ochranu, propagáciu slobodného prejavu novinárov a mediálnych aktérov. Vláda SR má súčasne v tejto súvislosti prijať všetky potrebné opatrenia na to, aby sa média mohli bezpečne vykonávať svoju prácu. Súčasne sa uvádza, že Slovenská republika so všetkými svojimi štandardmi garantuje nezávislosť, slobodu médií a súčasne, že Ministerstvo kultúry SR (ďalej len „MK SR“) aktuálne pripravuje novú právnu úpravu v podobe ústavného zákona, ktorý má zabezpečiť slobodný a bezpečný výkon novinárskeho povolania, a ktorý má byť ukončený v druhej polovici tohto roka. V týchto intenciách súčasne pripomenul, že rada prijala uznesenie č. 215 zo 14. marca 2019, v rámci ktorého bolo vyzvané MK SR predložiť do legislatívneho procesu návrh právneho predpisu, ktorý by posilňoval právnu ochranu novinárov a novinárok, ich osobitné postavenie z hľadiska ochrany zdroja, posilňoval slobodu prejavu, a ktorý by bol výsledkom konzultácii s novinárskou obcou. MK SR bolo rovnako týmto uznesením vyzvané rozvíjať konkrétne stratégie a mechanizmy podpory profesionálnych médií a nezávislej investigatívnej žurnalistiky v súlade s odporúčaniami Výboru ministrov Rady Európy. V tomto ohľade preto predostrel a otvoril problematiku o finálnej podobe a aktuálneho stavu predmetného legislatívneho procesu, ktorému by v konečnom dôsledku mohla napomôcť aj spolupráca zo strany členov a členiek rady.

V nadväznosti na člena rady Michala Davalu vystúpil na zasadnutí Željko Sampor, poradca štátneho tajomníka MK SR, ktorý členov a členky rady informoval, že mediálny zákon sa aktuálne nachádza v legislatívnom pripomienkovom konaní, a ktorý sa pripravoval aj na podklade mnohých stretnutí s médiami počas jedného roku a pol. Pripravený je aj zákon o slobode médií, ktorý je značne obsiahly, a o ktorom boli informovaní aj zástupcovia Európskeho parlamentu. Z hľadiska súčasného tlačového zákona uviedol, že Slovenská republika nikdy nemala viazané novinárske povolanie na výkon povolania s ohľadom na viazanú živnosť, t.j. na špeciálne povolanie zo strany štátu. Súčasne uviedol, už Slovenská republika má už niekoľko rokov definovanú aj ochranu zdroja v tlačovom zákone, ktorá je dostačujúca v porovnaní s niektorými ďalšími štátmi, ktoré ochranu zdroja definovanú nemajú. Zakotvenie niektorých inštitútov práve vo forme ústavného zákona by malo zabezpečiť ich väčšiu demokratickú a legislatívnu ochranu, aj s ohľadom na to, aby sa v budúcnosti nestalo, že formou novely zákona dôjde prípadne k zmene, prípadne k úplnému vypusteniu niektorých významných inštitútov.

Poradca štátneho tajomníka záverom uviedol, že legislatívna iniciatíva ohľadom mediálneho zákona mala byť predstavená už začiatkom tohto roka, avšak v dôsledku pandemickej situácie nebolo možné legislatívne práce uskutočniť podľa predpokladaného časového hľadiska.

V rámci tohto bodu vystúpila so svojím príspevkom aj členka rady Dagmar Horná, ktorá reagovala na aktuálnu prebiehajúcu situáciu k problematike obmedzovania reprodukčných práv žien v Národnej rade Slovenskej republiky (ďalej len „NR SR“) v rámci novely interrupčného zákona, aj to aj v intenciách odporúčaní v rámci UPR. Ako uviedla, rada v tejto súvislosti prijala uznesenie č. 247 z 2. októbra 2020, ktorým odporučila MZ SR oboznámiť sa s odporúčaniami komisárky Rady Európy pre ľudské práva a ďalších odborných a profesných organizácií adresovaných Slovenskej republike a vypracovať vládny návrh zákona, ktorý odstráni existujúce obmedzenia v prístupe k bezpečným a včasným interrupciám v právnej úprave reprodukčných práv žien a využiť ich vo svojej ďalšej činnosti, ktorá musí byť vedená primárne odbornými argumentami.

V diskusii vystúpila aj predsedníčka rady, ktorá v rámci diskusie uviedla, že niektoré  odporúčania dané Slovensku sa prelínajú s programovým vyhlásením vlády SR. V prípade odporúčaní, ktoré sledujú kultúrno-etické a hodnotové otázky je ich plnenie zo strany Slovenskej republiky závislé od vzájomného politického kompromisu a  zhody naprieč vládnym spektrom.

Vystúpil aj poslanec NR SR Radovan Marcinčin, ktorý reagoval na členku rady Dagmar Hornú a uviedol, že predmetná novela interrupčného zákona ženské práva neokliešťuje a ponúka naopak finančnú, sociálnu a inú pomoc ženám, ktorá sa rozhodnú nepodstúpiť umelé prerušenie tehotenstva.
Rada následne pristúpila k hlasovaniu, a uznesením č. 272 zobrala na vedomie materiál „Priebežný stav plnenia odporúčaní adresovaných Slovenskej republike v rámci 3. kola univerzálneho periodického hodnotenia predkladaný v polovici hodnotiaceho cyklu.

BOD V.

V bode päť zasadnutia požiadala predsedníčka rady tajomníka rady a riaditeľa odboru ľudských práv ministerstva o predstavenie Informácie zo zasadnutí pracovnej skupiny pre riešenie zmysluplnosti rady a jej účelu.
Tajomník rady úvodom k tomuto bodu členov a členky rady informoval, že sekretariát rady sa obrátil na expertov v rade, podpredsedov a tajomníkov jednotlivých výborov rady s možnosťou osobnej participácie v pracovnej skupine pre riešenie zmysluplnosti rady a jej účelu.  Doposiaľ boli zorganizované dve stretnutia.

Všetky výstupy a návrhy, ktoré vzišli z činnosti pracovnej skupiny boli zhrnuté v diskusnom dokumente, ktorý bol zaslaný na oboznámenie všetkým členom a členkám rady. Úvahy pracovnej skupiny o ďalšej činnosti rady išli zatiaľ dvoma smermi. Prvou úvahou by bola transformácia rady na expertný orgán, druhá úvaha by sledovala posilnenie rady z participatívneho hľadiska. V intenciách na uvedené uviedol, že občianska komora rady formálne zakotvená v zmysle štatútu rady nie je, avšak členmi a členkami rady sú okrem zástupcov jednotlivých štátnych inštitúcii a ministerstiev aj experti (odborníci na ľudské práva), či nominanti mimovládnych organizácii, ktorí sa problematike ľudských práv profesijne a odborne venujú. V prípade posilnenia participačného aspektu rady by inšpiráciou mohla byť Rada vlády SR pre mimovládne neziskové organizácie, v rámci ktorej občianska komora môže prijímať samostatne svoje uznesenia. Naopak, ak by sa išlo smerom pretransformovania rady na expertný orgán, v tom prípade pracovná skupina uvažovala aj o možnosti užšieho spojenia rady s legislatívnym procesom. Uvedené by si však vyžadovalo viaceré zmeny, nielen zmeny štatútu rady.

Na podklade prvých dvoch stretnutí pracovnej skupiny došlo súčasne k záveru, že bude nevyhnutné do diskusie o ďalšom smerovaní rady zapojiť aj výbory, nakoľko práve tie sú integrálnou súčasťou rady, a to bez ohľadu na to, akým spôsobom by prišlo k zmene postavenia rady, budú mať tieto skutočnosti automatický vplyv aj na ich fungovanie a ďalšiu činnosť. V tomto ohľade je preto potrebné uvažovať a otvoriť diskusiu aj na pôde výborov, o tom, aký vzťah a postavenie majú a chcú mať výbory vo vzťahu k rade, prípadne akým modelom by chceli fungovať, t.j.  či by nemali záujem pracovať autonómne a mať status samostatnej rady, ako tomu bolo v prípade niektorých výborov v minulosti. Za týmto účelom boli preto výbory vyzvané, aby do najbližšieho zasadnutia rady zaujali stanovisko k diskusnému dokumentu, ktoré následne poskytnú sekretariátu rady a tiež aj rade ako celku.

Ďalšou otázkou, ktorá bola otvorená v rámci pracovnej skupiny bola skutočnosť o tom, ako expertízu a závery vo výboroch využiť cielenejšie aj na zasadnutiach rady, a tiež to, akým spôsobom by v ďalšom kroku mala rada komunikovať o svojich prijatých záveroch a uzneseniach  vládu SR, nakoľko v súčasnom období je výstup zo zasadnutí rady predkladaný na rokovanie vlády SR iba ako informatívny materiál, ktorý vláda SR berie iba na vedomie.

Záverom uviedol, že rada bola modelovaná na podklade českej rady pre ľudské práva, ktorá funguje identicky, a ktorá sa stretáva s obdobnými problémami.

V rámci diskusie vystúpil splnomocnenec vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti Martin Giertl, ktorý ponúkol spoluprácu, resp. poskytnutie cenných rád a skúseností z fungovania Rady vlády SR pre mimovládne neziskové organizácie, s tým že požiadal o informovanie Úradu splnomocnenca vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti vopred v čase koncipovania jednotlivých pracovných návrhov na zmenu rady.

Sekretariát rady túto požiadavku akceptoval.

Následne predsedníčka rady pristúpila k hlasovaniu o uvedenom bode zasadnutia a rada prijala uznesenie č. 273, ktorým požiadala výbory rady o predloženie stanoviska k diskusnému dokumentu pracovnej skupiny pre riešenie zmysluplnosti rady a jej účelu, a to najmä k otázkam postavenia výborov a ich vzťahu k rade do najbližšieho zasadnutia rady.

BOD VI.

V rámci tohto bodu programu vystúpila členka rady a riaditeľka Slovenského národného strediska pre ľudské práva Silvia Porubänová, ktorá predniesla Informáciu o európskej dobrej praxi ľudsko-právnych poradných orgánov vlád, a to aj v nadväznosti na predchádzajúci piaty bod zasadnutia. Ako príklad uviedla Českú republiku, Fínsko, Luxembursko a Gruzínsko.

Členka rady členov a členky rady informovala, že česká Rada vlády SR pre ľudské práva funguje od roku 1998, má obdobnú štruktúru ako slovenská rada a členmi a členkami sú zástupcovia ministerstiev, štátnej správy, občianskej spoločnosti a tiež aj odbornej verejnosti. Funkčné obdobie členov a členiek za odbornú verejnosť je štvorročné s možnosťou opakovaného zvolenia maximálne však na dve za sebou nasledujúce funkčné obdobia. Ďalší vhodný príklad, ktorý členka rady uviedla bolo Fínsko, ktoré má dva porovnateľné orgány so slovenskou radou. Prvá je vládna sieť pre otázky práv a ľudských slobôd, ktorej predsedá ministerstvo spravodlivosti Fínska. Tá však nemá postavenie poradného orgánu vlády, ale prostredníctvom posilnenej spolupráce prispieva k ochrane ľudských práv a činnosti vlády. V roku 2020 došlo k vytvoreniu poradného výboru pre medzinárodné ľudské práva pod ministerstvom zahraničných vecí, ktorého úlohou je monitorovanie ľudsko-právnej problematiky na medzinárodnej scéne. Zatiaľ však nemožno vyhodnotiť efektívnosť tohto výboru z hľadiska krátkodobosti jeho fungovania. Gruzínsko má naopak v rámci svojej štruktúry zriadený sekretariát pre ľudské práva, ktorý má administratívno-právny charakter a zodpovedá za koordináciu výkonnej moci pri príprave a implementácii štátnych politík v oblasti ľudských práv. Samotné politiky v oblasti ľudských práv pripravuje Výbor pre ľudské práva. Tomu predsedá premiér, skladá sa zo zástupcov všetkých ministerstiev a relevantných štátnych orgánov a zasadá pravidelne každých 6 mesiacov. Členstvo zahŕňa aj zástupcov a zástupkyne občianskej spoločnosti, Najvyššieho súdu, Ústavného súdu, medzinárodných organizácií, ktoré pôsobia v Gruzínsku a Verejného ochrancu práv. V prípade Luxemburska sa jedná o participatívny model platformy pre ľudské práva, ktoré slúži na výmenu informácii a má len miernu efektivitu  a závisí vždy od odhodlania jednotlivých zástupcov vlád, od rozpočtových možností a od reálnej nezávislosti.

V rámci svojho príspevku tiež uviedla, že v predmetných prípadoch rovnako nebola preukázaná efektivita , resp. väčšia akcieschopnosť a dynamika jednotlivých orgánov, a teda z jej pohľadu neexistuje stopercentne prevzateľná inšpirácia.

V diskusii k tomuto bodu vystúpil podpredseda Výboru pre osoby so zdravotným postihnutím Branislav Mamojka, ktorý uviedol, že z jeho pohľadu by sme prienik a inšpiráciu k našej rade mali hľadať vo vzťahu ku krajinám, ktoré sú nám aj kultúrne bližšie, a to napr. ako Rakúsko, Nemecko, Dánsko a Švédsko.
Ako ďalší príklad uviedol, že v Čechách existuje okrem Rady vlády SR aj vládny výbor pre osoby so zdravotným postihnutím, ktorý je poradným orgánom vlády, a ktorý disponuje finančnými prostriedkami na projekty týkajúce sa osôb so zdravotným postihnutím. Súčasne uviedol, že pri vytváraní výborov pri rade trvali predstavitelia nielen terajšieho výboru pre osoby so zdravotným postihnutím na zachovaní Rady vlády SR pre osoby so zdravotným postihnutím, ktorá sa potom vplyvom kreovania rady zrušila, a vytvoril sa iba výbor pre osoby so zdravotným postihnutím. Preto by aj z hľadiska väčšej efektivity rady navrhoval zúženie agendy rady a prípadne uvažoval aj pri niektorých konkrétnych výboroch o ich autonómnom postavení.

Rada záverom prijala uznesenie č. 274, ktorým zobrala na vedomie Informáciu Slovenského národného strediska pre ľudské práva o európskej dobrej praxi ľudsko-právnych poradných orgánov vlád.
 

BOD VII.

V rámci siedmeho bodu vystúpila opätovne členka rady a riaditeľka Strediska, Silvia Porubänová, ktorá predniesla informáciu k aktuálne riešenej ľudsko-právnej agende Strediska.

Uviedla, že Stredisko v rámci svojej činnosti a náplne eviduje desiatky podaní od klientiek a klientov namietajúcich neprimeranosť zásahov do pokojného výkonu ľudských práv a základných slobôd v čase pandémie COVID-19. Z jednotlivých stanovísk a odpovedí možno opísať dve základné homogénne argumentačné línie. V zmysle prvej z nich Stredisko pravidelne upozorňuje na nevyhnutnosť vykonania ústavnoprávneho testu diskriminácie pred prijatím všeobecne záväzných právnych noriem „zvýhodňujúcich“ zaočkované osoby. V rámci druhej argumentačnej línie Stredisko prezentuje právny názor, v zmysle ktorého je akékoľvek zvýhodňovanie očkovaných osôb zo strany adresátov zákazu diskriminácie nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania. Zamestnávatelia, poskytovatelia tovarov a služieb, poskytovatelia zdravotnej starostlivosti, vzdelávacie inštitúcie, či poskytovatelia sociálnej pomoci nesmú bez zákonného podkladu zaobchádzať s nezaočkovanými osobami menej priaznivo v porovnaní s tými, ktorí sú zaočkovaní. V rámci svojho príspevku ďalej uviedla, že v uvedenom kontexte Stredisko konštatovalo, že v prípade poskytovania zliav zaočkovaným zákazníkom cestovnej kancelárie ignorovala Slovenská obchodná inšpekcia stanovisko Strediska ako národného antidiskriminačného orgánu.
 
Stredisko sa v rámci svojej činnosti v tomto roku ďalej sústredilo na situácie spojené s afganskými utečencami, poukazovalo na nevyhnutnosť podpory práv sexuálnych menšín, ako aj na riziká spojené s navrhovanými zmenami v rámci novely interrupčného zákona v otázkach umelého prerušenia tehotenstva.
 
V diskusii vystúpil poslanec NR SR Radovan Marcinčin, ktorý sa vyjadril k problematike a otázkam súvisiacim so zvýhodňovaním očkovaných osôb, resp. k prípadnému znevýhodňovaniu osôb neočkovaných. Ako uviedol, z jeho pohľadu je otázka ochrany občanov pred pandémiou oveľa komplexnejšia a dôležitejšia ako porovnávanie rovnakého zaobchádzania. Štát z jeho pohľadu správne pristupuje, ak chráni zraniteľnejších viac ako menej zraniteľných. Ochrana je preto zodpovedajúca hroziacemu nebezpečenstvu ochorenia COVID-19 pre život človeka v závislosti od zaočkovanosti.
 
Ďalšiu poznámku venoval charakteristike sexuálnej menšiny. Informoval, že menšiny sú z jeho pohľadu na pôde moderných právno-politických definícii charakterizované ako určitá skupina občanov daného štátu, ktorá má k územiu, ktoré obýva pevné historické väzby. Menšinám prislúcha ochrana, pretože sú v nedominantnej pozícii. Súčasne sa jedná o sociálne zoskupenia schopné formulovať svoju spoločnú vôľu a organizovať sa za jej dosiahnutie. Nejedná sa preto  z jeho pohľadu iba o etnické, resp. národnostné menšiny, ale zahŕňajú sa sem aj jazykové a náboženské menšiny. Menšiny preto z pohľadu poslanca NR SR nie sú sociálne kategórie, ktorých hlavnou charakteristikou je niektorý zo sociálnych znakov. Menšiny sú preto iba etnické, rasové, národnostné, jazykové a náboženské a nie menšiny sexuálne.
 
Súčasne v rámci svojho príspevku uviedol, že sa nestotožňuje s informáciou Strediska, že s navrhovanými zmenami v otázkach umelého prerušenia tehotenstva v rámci prekladanej novely zákona o interrupciách dochádza k ľudsko-právnym rizikám, nakoľko dlhší čas na rozmyslenie vykonania interrupcie, rovnako aj zákaz reklamy, či poskytnutie druhého lekárskeho posudku nemožno posudzovať ako ľudsko-právne riziko. Z toho dôvodu odporučil členom a členkám rady nezobrať predmetnú informáciu Strediska na vedomie.
 
Následne vystúpil aj hosť Pavel Traubner, ktorý uviedol, že ako lekár netrvá na povinnom očkovaní, avšak nestotožňuje sa so skutočnosťou, že chrániť viac nezaočkovaných ako zaočkovaných je správne. V niektorých krajinách už prišlo dokonca aj ku povinnému očkovaniu niektorých kategórii občanov, ako napr. v prípade zdravotníckych pracovníkov, pracovníkov v domovoch sociálnych služieb, či pedagógov.
 
Člen rady Laco Oravec pripomenul, že sporným v rámci diskusie je zvýhodňovanie akejkoľvek osoby bez zákonného dôvodu. Súčasne sa vyjadril, že z jeho pohľadu vláda SR neprijala dostatočný impulz na to, aby mohlo byť v praxi rozlišovaný stav očkovania u jednotlivcov. Prezentoval tiež, že ak sa jednotlivci rozhodnú neočkovať, mali by dodržiavať striktne už existujúce právne predpisy.
 
V diskusii vystúpila aj členka rady a verejná ochrankyňa práv Mária Patakyová, ktorá v nadväznosti na podnety, ktorými sa zaoberalo Stredisko uviedla, že Slovenská republika je povinná dodržiavať medzinárodné záväzky, ktoré jej vyplývajú z medzinárodných zmlúv a dohovorov, a ktorými je viazaná a ktorých rešpektovanie sa zaviazala dodržiavať. V tomto ohľade, aj na podklade Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd vyplýva minimálny právny rámec a štandard v oblasti postavenia a skupín LGBTI, ktorý musí Slovenská republika reflektovať a vedieť v praxi správne uplatňovať.
 
Ďalej sa v rámci svojho príspevku venovala aj otázkam a problematike očkovania vo vzťahu k prípadnému nerovnakému zaobchádzaniu. Z jej pohľadu je správne uskutočňovať ústavnoprávny prieskum na tom podklade, či existujú aktuálne dôvody na odlišné zaobchádzanie jednotlivcov v prípade pandémie COVID-19. Ústavný súd SR upozornil na to, že pri riešení ústavnoprávneho prieskumu v tomto prípade treba vychádzať z vedeckých podkladov a štúdií. Kancelárii verejného ochrancu práv bola poskytnutá štúdia od Úradu verejného zdravotníctva, v ktorej sa uvádza, že dôvod na odlišné zaobchádzanie je relevantný, a to z dôvodu odlišnej schopnosti šírenia a prenášania koronavírusu pri osobách zaočkovaných a nezaočkovaných.
 
V poslednej časti svojho vystúpenia sa venovala aj problematike návrhu novely zákona o umelom prerušení tehotenstva. Uviedla, že predlžovanie lehoty medzi podaním žiadosti o vykonanie interrupcie a vykonaním tohto úkonu je problematické v tom smere, že sa vychádza z toho, že žena pri podaní žiadosti o interrupciu je už rozhodnutí a čaká na vykonanie tohto úkonu. Predlžovanie lehoty nevplýva na jej psychické ako i duševné zdravie. Súčasne si dovolila vyjadriť, že ak medzi žiadosťou o interrupciu a výkonom interrupcie nemá poskytovaný žiadny komplex poradenských služieb, tak v tomto prípade je vhodnejšie uvažovať o zabezpečení týchto poradenských služieb ešte pred tým, ako k samotnému rozhodnutiu a podaniu žiadosti dôjde.
 
Záverom vystúpila predsedníčka rady, ktorá uviedla, že sa nemôže stotožniť s informáciami poskytnutými Strediskom v tom zmysle, že by akékoľvek zvýhodňovanie očkovaných osôb znamenalo nedodržanie zásady rovnakého zaobchádzania. Uviedla, že v tomto ohľade existuje množstvo vedeckých argumentov, ktoré ukazujú, že očkovaní a nezaočkovaní nie sú v rovnakej pozícii a ústavnoprávny test je robený priebežne a neidentifikuje nesúlad s Ústavou SR v prípade nerovnakého zaobchádzania.
 
Následne predsedníčka rady dala hlasovať o tomto bode. Rada prijala uznesenie č. 275, ktorým zobrala na vedomie Informáciu o aktuálne riešenej ľudsko-právnej agende Slovenského národného strediska pre ľudské práva.
 
Záverom predsedníčka rady poďakovala všetkým členom a členkám za účasť a tiež aj konštruktívnu diskusiu a námety, ktoré odzneli na zasadnutí.
29016